Strašenie dieťaťa lekárom sa vám vypomstí
Zdroj: photl.com
Má drobec z návštevy u lekára strach? Najdôležitejšie je nestrašiť ho „ujami“ a „tetami“ doktormi, lebo tým spôsobia rodičia problémy najmä sami sebe.
Stáva sa to často – dieťa je vonku a veselo sa „váľa“ po blate, najradšej by pilo iba studenú vodu, stále sa dožaduje nejakej sladkosti a rodičia automaticky zareagujú tým, že ak neprestane, pôjde k „ujovi“ doktorovi alebo „tete“ doktorke a tí mu pichnú injekciu. Ratolesť sa na chvíľu zľakne a dospeláci sú spokojní, ako dobre to vyriešili, no neuvedomia si, že práve takto budujú v dieťatku strach z návštevy u lekára. To si totiž prirodzene spomenie, že k lekárovi sa chodí za trest a okamžite spustí hlasný protest.
Ako tomu predísť?
- nikdy nestrašte dieťa injekciami, skalpelmi, fonendoskopom, zrkadlom na hlave lekára či dokonca operáciou
- nikdy nerobte problém ani zo svojej vlastnej návštevy u lekára – pred dieťaťom stačí jedno: „Ach, neviem, ako dnes prežijem toho zubára!“ a v tej chvíli vie, že nabudúce musí pridať aspoň štyri stupne na hlasitosti, keď tam pôjde tiež
- a niekedy (ak sa dá, tak ešte skôr, ako dieťa získa prvú silnú negatívnu skúsenosť) skúste namiesto zoologickej záhrady zorganizovať pre svoje dieťa „bezbolestnú“ návštevu u pediatra: prídete do čakárne, chvíľu si tam bez stresu posedíte, môžete si čítať, rozprávať sa, potom vojdete do ambulancie a dobre si to tam poprezeráte, dieťa zistí, že „ujo“ doktor alebo „teta“ doktorka nie je drak ani zlý Černokňažník (skúsený pediater si k dieťaťu čupne a niečím ho rozosmeje a dotýka sa ho – ak vám to pripomína nejaký horor, veľmi pravdepodobne zabíjate zbytočne veľa času pred televízorom) a zase pôjdete domov – samozrejme, treba vystihnúť vhodný čas na takúto návštevu a nevybrať sa na exkurziu v čase chrípkovej či črevnej epidémie
- neusilujte sa získať hrdinstvo za peniaze – „Ak nebudeš plakať, kúpim ti novú bábiku/lego!“ , to už vyšlo z módy
- ak vidíte, že je Jarko z plánovanej návštevy u lekára napätý alebo vystrašený, skúste si doma zahrať divadlo „Jarko u tety doktorky“ – zahrajte si to aj dvakrát a úlohy si vymeňte
- ak dieťa plače už počas cesty k lekárovi, tíšte ho s láskou – namiesto „Neplač, si už veľké dievča“ alebo „Ak hneď prestaneš plakať, rovno po injekcii pôjdeme do mekáča na hambáča!“ skúste radšej „Vidím, že sa bojíš, ale nemáme inú možnosť a musíme tam ísť. Teta doktorka ti nechce ničím, ublížiť, ale pomôcť. Budem s tebou a pomôžem ti to zvládnuť.“ Na prvýkrát to možno nezaberie, ale je to ten najlepší spôsob, ktorý treba opakovať pri každej návšteve u lekára a dieťa si postupne uvedomí, že ste čestní a veľmi pravdepodobne vnútorne prevezme tú základnú konštrukciu „mám strach, ale idem tam, lebo mám problém a teta doktorka mi nechce ublížiť, ale pomôcť a mamina/tato tam bude so mnou.“ Je to dosť dobrý spôsob, ako sa učiť zvládať tento svet.
Ako to riešiť?
- ak dieťa plače u lekára, ostaňte podľa možnosti pokojní: čím viac nervozity prejavujete vy, tým nervóznejšia a hlasnejšia bude Sárinka
- nikdy sa za plač dieťaťa u lekára nehanbite – špeciálne tatovia majú pocit, že ak ICH syn u lekára „robí cirkus“, je to hanba na sto rokov. Prečo by bola? Veď koľko detí u lekára plače?
- neusilujte sa zastaviť plač dieťaťa nasilu
- nič nesľubujte
- najúčinnejšie nástroje tíšenia: váš pokoj, hladkanie, dotyky, bozky, úsmev a znovu pokoj, hladkanie, dotyky, bozky, pokoj...
- a u starších detí znovu siahnite po tej hojivej vete: „Viem, že to bolí/je nepríjemné, ale musíme to vydržať a ja som pri tebe.“
Rady sú z knihy Dieťa - základný návod na prežitie, ktorej autorom je MUDr. Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy.