Môže mať niekedy zmysel dieťa udrieť?
Zdroj: Foto: Thinkstock.com
Vždy som tvrdila, že svoje deti biť nikdy nebudem. Bola som presvedčená, že sa s nimi vždy budem vedieť dohodnúť, že sa všetko dá vyriešiť bez zvyšovania hlasu a bez telesných trestov.
Keď mal môj syn asi tri roky, blížili sme sa k priechodu na rušnej ulici uprostred mesta. Namiesto toho, aby zastavil, ako som ho to učila a ako to dovtedy nespočetnekrát spravil, vbehol priamo cesty. My sme mali červenú, ale ostatným autám, našťastie, zelená ešte nenaskočila, takže sa nič fatálne nestalo.
Ale v tých zlomkoch sekúnd, kedy sa celá situácia odohrala, mi určite prestalo biť srdce a prestala aj krv prúdiť v žilách. Absolútne inštinktívne som naňho zvrieskla STOJ, vrhla som sa za ním a odtiahla za ruku späť na chodník. A tam som mu ešte na dôvažok dala zopár na zadok. Kričala som naňho, že toto už nikdy spraviť nemôže, že je to veľmi nebezpečné.
Neviem,čo zabralo viac. Môj zvýšený hlas? Môj strach, ktorý musel cítiť? To, že ho naozaj bolelo, keď som ho udrela? Možno aj kombinácia tohto všetkého, ale odvtedy vždy pred cestou zastavil a spýtal sa ma, či môže prejsť.
„Zvyšovanie hlasu, dôraznosť, výhražný tón, naliehavosť, niekedy aj krik, to všetko k výchove patrí,“ vysvetľuje psychologička Anita Michajluková. „Potrebujeme v hlase prísnosť, aby sme signalizovali, že niečo myslíme naozaj vážne. Použiť hlas k vyjadreniu svojich emócií je tiež v poriadku. Výhražný tón dieťa varuje. V tomto prípade aj krik bol úplne namieste. Dieťa si totiž určite uvedomilo vážnosť celej situácie, čo by sme mu pokojným hlasom určite nevedeli doručiť.
Týka sa to aj fyzických trestov. Iné je pravidelne a za hocičo dávať dieťaťu facky, čo rozhodne veľmi výchovne nezapôsobí, ale iné je dať dieťaťu na zadok, napríklad v prípade, že vbehne na cestu, buchnúť ho po ruke, keď opakovane strká ruky do zásuvky, môže zapôsobiť veľmi pozitívne.
Je však ťažké poradiť, kedy je správne fyzický trest použiť alebo nie. Každý rodič má na to totiž iný názor a aj na každé dieťa pôsobí niečo iné. Na to ale musia prísť rodičia. Tak, že budú seba aj svoje dieťa pozorovať, ako na čo reaguje, čo naňho ´platí´a čo nie.“
