Sárinka mala asi päť, keď začala mať panický strach zo strašidiel. Ani neviem, ako k nim prišla, lebo my sme ju nikdy žiadnymi nestrašili, ani sme jej nerozprávali hororové príbehy, dokonca nepozerala ani žiadne akčné filmy...
Asi je jedno, odkiaľ sa ten strach vzal, lebo jeho príčinu Sárinka vôbec nedokázala popísať, skôr som sa snažila nejako jej doručiť, že žiadne strašidlá neexistujú. Nepomohlo. Trvala na tom, že striehnu zatvorené v skrini, v kúte tmavej izby, no najmä pod posteľou.
Vo dne problém so strašidlami pravidelne zmizol, ani učiteľka v škôlke nehovorila, že by Sárinka mala problém po obede zaspať. Strašidlá evidentne prichádzali až po zotmení.
Radila som sa s kamarátkami, dokonca aj s detskou psychologičkou, ale ani jej rady problém definitívne nevyriešili. Ako to niekedy býva, pomohla náhoda.
Sárinka veľmi rada a pekne kreslila. Vždy som jej výkresy pochválila. Raz mi jeden prišla ukázať a povedala, že na obrázku chýba mačička. Vôbec som nechápala, o čom hovorí, ale vysvetlenie bolo vlastne jednoduché. Pôvodne ju tam nakreslila, ale potom sa jej niečo nepáčilo, tak ju vygumovala. No a, logicky, mačička zmizla a na obrázok sa už nevrátila.
Napadlo mi, že by niečo podobné mohlo platiť aj na strašidlá. Keď nastal čas ísť večer do postele, absolvovali sme každodenný rituál. Otvorila som skriňu, aby sa Sárinka presvedčila, že v nej žiadne strašidlá nie sú, pozreli sme sa spolu aj pod posteľ. Ako každý deň, ani tento to nepomohlo. Sárinka zatvorila oči a tvrdila, že ona strašidlá v skrini aj pod posteľou počuje, že sú určite tam.
Tak som to skúsila. Priniesla som gumu a Sárinkine strašidlá som zo skrine aj spod postele jednoducho vygumovala. Pravdupovediac, neverila som, že by to mohlo nejako pomôcť, ale zabralo to. Strašidlá zmizli a viac sa neobjavili.
„Je dôležité, aby ste strachy a nočné mory svojich detí brali vážne,“ hovorí detská psychiatrička Lucia Vašková. „Nestačí, že nad nimi mávnete rukou a budete dookola tvrdiť, že neexistujú. Ideálne je, ak objavíte ich príčinu, ale ak sa vám to nepodarí, je treba hľadať spôsob, ako sa ich zbaviť. Ako vidno aj na tomto príbehu, ak sa nevzdáte a budete voči svojmu dieťaťu vnímaví, je veľká šanca, že sa vám to podarí.“
