Musíte byť naozaj vo výchove jednotní? Takto to vidí odborníčka
Zdroj: gettyimages.com
Keď som so svojím dvojročným synom doma sama, máme úplnú pohodu, ale keď príde domov z práce manžel, môj Oliver sa zmení na neriadenú strelu.
To, čo opisuje Janka, pozná veľa mám. A vlastne aj otcov. Kým je dieťa s jedným z nich, obvykle sa správa inak, ako keď sú všetci spolu. Zrazu je doma veľa kriku a konfliktov. Jeden rodič totiž dieťaťu dovolí iné a druhý iné. Čo na to hovorí psychologička Anita Michajluková?
„Dieťa spoľahlivo vycíti, kto má kde svoje hranice, čo myslíme vážne, čo sa u nás môže a čo nie. A bravúrne sa tomu dokáže prispôsobiť. Určite to poznáte, keď sa dieťa vráti trebárs od babičky. Chvíľu trvá, než sa zase preladí na domáci režim. A podobné to je aj v prípade, keď je s dieťaťom mama celý deň doma a potom príde domov z práce otec. S ním totiž príde úplne iná sada pravidiel, iný prístup, hoci si to vôbec neuvedomujeme.
Navyše, keď sú doma obaja rodičia, je menej jasné, čo sa môže a čo nie a deti sa v tom nevedia dobre zorientovať, tak sú divokejšie. Napríklad pri mame dieťa nemôže liezť na poschodovú posteľ, lebo mama má strach, aby nespadlo. Ale pri otcovi je to dovolené, pretože spolu hrajú super hru – dieťa skáče z postele a otec ho chytá. Takže – celý deň rešpektuje, že na posteľ sa nelezie, ale keď príde otec, už sa na ňu šplhá a volá na otca, aby ho šiel chytať.
Aj z tohto príkladu plynie, že snažiť sa o to, aby obaja rodičia vychovávali dieťa rovnako, vôbec nejde. Skôr je potrebné pozrieť sa na to, ako čo najlepšie využiť, že je každý iný. Rozdielnosť prístupov teda nie je prekážkou, ale, naopak, výhodou. Ale len v prípade, keď obaja rodičia spolupracujú a nie sa navzájom zhadzujú či súťažia o to, kto je lepší rodič.
Môže sa ale stať, že ani pri dobrej vôli rodičia nenájdu spoločné riešenie. Potom je dobré dohodnúť sa, kto bude situáciu riešiť. Napríklad sa dohodnú, že poznámky zo školy bude riešiť otec. Mama mu ale potom do toho nemôže zasahovať a už vôbec nie podrážať mu nohy. Ak sa jej výsledok nepáči, môže o tom neskôr s manželom diskutovať a dať návrh na iné riešenie. Napokon, vďaka tomu, že na danú vec má každý rodič iný názor, je k dispozícii minimálne jeden ďalší nápad, ako situáciu riešiť a tým väčšia šanca nájsť fungujúce riešenie.“
