Porovnávanie dieťaťa: Takéto následky si ponesie aj v dospelosti

Porovnávanie dieťaťa: Takéto následky15.11.2021 |

Dnes som už dospelá, ale s takmer nulovým sebavedomím. Keď som v sebe pátrala, ako som sa k tomuto stavu vlastne dostala, tak mi jednoznačne vyšlo, že je to „zásluhou“ výchovy.

Pozri, aké má Simonka krásne šatičky a ty stále chodíš len v nohaviciach. Aha, ako Katka dokáže pekne sedieť a ty stále musíš poskakovať a  lietať hore dole. Vidíš, ako Martinka všetko spapala a ty nad špenátom ohŕňaš nos. Už vtedy som začala o sebe pochybovať. Asi som pre svoju mamu a babku nedostatočná. Zrejme chcú úplne iné dievčatko, než aké majú doma. A snažila som sa podobať Simonke, Katke, Martinke či komukoľvek inému, koho doma vychvaľovali a dávali mi za príklad.

Pokračovalo to v škole. Prečo nemôžeš mať samé jednotky ako Karolínka? Tá matematika ti veru nejde, ako to, že Tánička s ňou nemá problém? Ale to, že mi ide slovenčina a že som pohybovo oveľa zdatnejšia, než všetky moje spolužiačky, to akoby nevideli.  

Ty chceš ísť na gymnázium? Čudovala sa moja mama. Tam ťa nezoberú! Zobrali. Aj som zmaturovala s vyznamenaním. Moja mama to brala ako samozrejmosť…

Ty chceš ísť na žurnalistiku? Na to teda vôbec nemáš! A aj keby ťa zobrali, tak o päť rokov nebudeš mať o čom písať. Na žurnalistiku som sa dostala, pracujem v rozhlase a o témy skutočne nemám núdzu.

Možno vyzerám vyrovnane a v pohode, ale stále sa obzerám okolo seba a pýtam sa – som rovnako dobrá ako kolegyňa Soňa? Bože, taká pekná ako Lucka nikdy nebudem! Trápim sa diétami, kupujem si sukne a tričká, aké obdivujem na svojich kamarátkach a vôbec nepremýšľam nad tým, či pristanú mne, či sa mi na sebe páčia.

Všetky vzťahy sa mi skôr či neskôr rozpadli. Nikdy som si totiž netrúfla povedať, že chcem niečo aj ja, prikývla som na všetko, čo vymyslel a povedal muž. Každého to napokon prestalo baviť a ja som bola v každom vzťahu frustrovanejšia a frustrovanejšia.

Už nevládzem takto so sebou žiť. Rozhodla som sa, že sa prestanem pozerať okolo seba, že prestanem obviňovať mamu a babku za to, ako ma to vychovali a že sa konečne začnem starať len a len o seba, že začnem mať konečne seba na prvom mieste. Pochopila som, že aj keby som sa rozkrájala, nikdy nebudem ako Anička ani ako Lenka, ani ako nikto iný. Každý sme totiž jedinečný a aj ja som na svete len jedna.             

Fotogaléria

gettyimages.com
Autor: © Zoznam/sv

Ďalšie články

Feminity

Zdravie

Diskusia