Kým sme boli spolu, nejavil o deti záujem a zrazu...
Zdroj: gettyimages.com
Rozvádzam sa. Vôbec to nie je jednoduché. Karolínka má len dva roky a Kubko štyri a pol mesiaca. Manžel si jednoducho našiel inú. Bojím sa jednej veci.
Jeho nová priateľka je dokonca staršia, ani nie veľmi štíhla, podľa mňa úplne nezaujímavá. Ale vraj mu rozumie, vraj pri nej skutočne žije.
Začalo mi to zrazu všetko dávať zmysel. Aj to, s akou nevôľou chodil s Karolínkou na ihrisko, ako nerád strážil Kubka. Stále bol zaneprázdnený, nervózny, už sa so mnou pomaly ani nerozprával. A ja som si popri starostlivosti o deti a o domácnosť, nevyspatá z nočného dojčenia, akosi nevšimla, že muža postupne strácam. Ani som nemala chuť oňho ešte zabojovať.
Ale rozvod nie je to, čo ma trápi najviac. Manžel totiž zrazu zbadal, že má deti a nárokuje si s nimi tráviť čas. Ten, ktorý pre ne doteraz nemal. Myslím si, že aj preto sú obe naše deti na mňa veľmi viazané. Manžel si chce brávať Kubka minimálne na dve hodiny, aby som ho mohla nakŕmiť a Karolínku dokonca na 4 až 5hodín. Bojím sa mu deti zveriť na taký dlhý čas, lebo vôbec nie sú naňho zvyknuté.
Manžel sa už pred mesiacom od nás odsťahoval k svojej priateľke. Sudkyňa mi veľmi nepomohla, držala sa striktne zákona, ktorý otcovi styk so svojimi deťmi jednoducho umožňuje. Tak som sa, zúfalá, obrátila na detskú psychiatričku. Verila som, že bude na mojej strane a kontakt detí s otcom na taký dlhý čas znemožní. Jej reakcia ma ale veľmi prekvapila.
„Viete, často, keď sa dvaja ľudia rozvádzajú, začnú veci a situácie prehodnocovať,“ začala svoje vysvetľovanie MUDr. Lucia Vašková. „Ak má manžel záujem o budovanie vzťahu so svojimi deti, ja by som mu v tom nebránila a podporila by som to. Pre deti môže byť veľmi prospešné mať funkčný vzťah s oboma rodičmi. Pokiaľ ide o Kubka, ak ho ešte dojčíte, tak by som vychádzku obmedzila na čas dojčenia a Karolínke by som pokojne umožnila stráviť s otcom celé popoludnie. Keď budú mať nejaký fajn program, môžu si to spolu užiť."
Pravdupovediac, vôbec jej neverím. Výrok súdu ale musím rešpektovať. S ťažkým srdcom teda zverím deti ich otcovi, ktorý je pre ne, najmä pre Kubka, prakticky neznámy človek. A uvidím, či bude mať tá psychiatrička napokon pravdu.
Máte podobnú skúsenosť? Ako to u vás dopadlo? Napíšte nám do komentárov.
