Príbeh malého Martinka vás chytí za srdce

Príbeh malého Martinka vás
Ilustračné foto
2017-12-08 13:45:18 |

Starostlivosť o predčasne narodené deti je náročná a potrebujú pomoc a podporu. Svoje o tom vedia aj hrdí rodičia malého Martinka, ktorý sa narodil v 31. týždni tehotenstva s váhou len 1060 g.

Počas nedávneho Svetového dňa predčasne narodených detí si rodiny aj zdravotnícky personál pripomínali každodenný boj o život. Vďaka tímu lekárov, sestričiek a neziskovým organizáciám ako OZ Malíček, sa týmto detičkám darí dorásť svojich rovesníkov a teraz im môžete pomôcť aj vy!

„V 27. týždni tehotenstva ma z Trenčína previezli do perinatologického centra v Bratislave s tým, že Martinko už pôjde na svet  – vtedy  vážil 750 gramov,“ začína príbeh mamina Emília. "V Bratislave  v nemocnici sme ešte vydržali  do 31. týždňa tehotenstva, kedy sa Martinko narodil v celkovej narkóze a vážil 1060 gramov. Náš problém bol vysoký krvný tlak a histológia potvrdila mikroinfarkt placenty. Keď Maťka vyberali, už skoro vôbec nebol v plodovej vode a obaja sme mali infekciu," opisuje.

Ako hovorí, prvé dni boli rozpačité, lebo aj ona mala určité zdravotné komplikácie a jej spojenie so synčekom sa dialo len prostredníctvom lekárky a jej partnera. "Moje rozpoloženie bolo zvláštne. Nikomu som o tom nehovorila, ale zo stretnutia s malým som mala strach a zároveň radosť. Deň pred Vianocami som sa vybrala na oddelenie, v skúmavke niesla prvé mlieko pre malého. Pred dverami ma čakal partner, ktorý sa tešil, že ho konečne uvidíme spolu. Vo výťahu sa pýtam „Aký je?“ „Je krásny.“ Prišla som k nemu a bola som ako v tranze. Zrazu som precitla a povedala si „sprav krok bližšie“, prikročila som a v tom zapípal monitor. Pribehla sestrička, maličkého pootočila, aby sa zasa rozbehol v dýchaní. Doktorka mi vysvetlila, že deti cítia strach vlastných mamičiek a na všetko reagujú. Zobrala moju ruku a položila ju v inkubátore na Martinka. Ten pocit si pamätám dodnes -  obava, aby  som mu neublížila. Po prvej zoznamovacej návšteve som chodila na oddelene dva krát za deň, kde som sa postupne zoznamovala s mojím milovaným Martinkom. Najskôr  hladkaním v inkubátore, prihováraním a neskôr klokankovaním. Po 7. týždňoch v nemocnici vážil Maťo 1930 gramov a boli sme prepustení domov," vracia sa do obdobia spred rokov.

"Doma som bola na všetko viac-menej sama. Kým som si našla systém v podávaní liekov, v kŕmení a hlavne som bola v strese z Martinkovho dýchania. Monitor pípal len preto, že bol ľahučký a dobre nezaťažil podložku. Ťažko sme prekonávali problémy s odmietaním potravy, slabým krvným obehom, transfúziou krvi a podobne. Súčasne sa mi začali hlásiť návštevy, ktoré malého chceli vidieť. Prosila som ich o čas, ale zistila som, že veľa ľudí nechápe, čo je to predčasne narodené dieťa. Bola som pre nich osoba, ktorá „to príliš prežíva“. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je to záber na psychiku a hlavne si zažijete veľa strachu. Želám všetko dobré rodinkám, ktorým sa narodí ich poklad predčasne a malým-veľkým bojovníkom veľa síl do života,“ uzatvára svoj príbeh Emília.

Nie každé dieťa má to šťastie, že sa narodí v riadnom termíne. Teraz môžete predčasniatkam uľahčiť štart do života aj vy - z každého nákupu plienok Pampers v sieti 101 Drogerie prispejete 0,50 eur pôrodnici s oddelením pre predčasne narodené deti, ktorá vyhrá v hlasovaní. Vďaka hlasom a spolupráci s OZ Malíček pôrodnice s najvyšším počtom hlasov získajú polohovateľné kreslo, ktoré spríjemní dojčenie mamičkám i bábätkám. Hlasovať môžete až do 24.12.2017 na stránke www.101drogerie.sk. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež:

Klokankovanie ideálne stimuluje psychomotorický vývoj 

Život predčasniatka závisí aj od toho, kde sa narodí

Svetielka, mktoré potrebujú vašu pomoc

 


Foto: archív rodiny
Zdroj: az

Ďalšie články

Gurmán.sk

Feminity

Zdravie

Diskusia