Nenechávajme autistické deti stranou
Zdroj: wikimedia commons.com
Autizmom trpí u nás asi pol percenta ľudí. Nie je to veľa, no tí, ktorí majú doma autistické dieťa, vedia o probléme svoje. Druhý apríl je Svetovým dňom povedomia o autizme.
Obyvatelia hlavného mesta si možno kladú otázku, prečo Bratislavský hrad a portál Primaciálneho paláca svietia na modro. Dôvodom je svetová kampaň Rozsvieťme to na modro zameraná práve na ľudí trpiacich autizmom. Pozornosť im rôznymi akciami venujú aj v ďalších mestách na Slovensku. Na modro svietia aj Empire State Building a 30 Rockefeller Center v New Yorku, CN Tower v Toronte, National Concert Hall v Dubline či budova parlamentu v Budapešti a ďalšie.
Autizmom sú štyrikrát častejšie postihnutí chlapci ako dievčatá
Symbolom autizmu, ktorým vo svete trpí viac ľudí ako cukrovkou či AIDS, je modrá farba. Cieľom svetovej kampane je vytvoriť autistom podmienky pre zmysluplný život.
Podľa dostupných dát je na Slovensku asi 0,5 percenta ľudí trpiacich autizmom, v celej Európskej únii je ich 3,3 milióna. Častejšie sa stretávame s autistickými chlapcami ako dievčatami. Podľa štúdie amerických vedcov majú vyššie riziko autizmu aj deti, ktorých starší súrodenec týmto ochorením trpí.
Prvé charakteristické prejavy autizmu si u niektorých detí možno všimnúť už vo veľmi útlom veku, no najčastejšie sú viditeľné okolo druhého až tretieho roka života. Typické pre autistické deti je to, že nerozprávajú a nezapájajú sa do hier s rovesníkmi. Nereagujú na vlastné meno a rodičom obvykle ako prvé napadne, že majú doma nepočujúcu ratolesť. Kým deti, ktoré začnú rozprávať neskôr, nahrádzajú spočiatku reč gestami či posunkami, no autistické deti nemajú potrebu nahrádzať ju ničím. Dokážu doslovne opakovať vety, ktoré niekde počuli, napríklad útržky z filmov, kníh, piesní, no ich význam im nič nehovorí. Nemajú rady dlhé a zložité vety, lebo im nerozumejú a privádzajú ich k frustrácii a stresu. Asi u 20 percent sa reč vyvinie, no obvykle záujem o bežnú konverzáciu aj tak nemajú.
Rodičia sa pri autistických deťoch takmer márne snažia o očný kontakt a neuspejú ani so snahou o socializáciu. Autisti sa najradšej hrajú osamote, aj to inak ako bežné deti. Omnoho viac ako hra s autíčkom ho zaujme napríklad točiace sa koleso na ňom, ktoré dokážu dlho pozorovať. Dieťa s obľubou zoraďuje hračky za sebou alebo vedľa seba podľa tvaru, farby, druhu či veľkosti. Ak jeho systém narušíte, reaguje veľmi výrazným záchvatom zlosti a plačom.
Detičky s autizmom reagujú pre nás často prekvapujúco – pri plači iných sa tešia a smejú, pri smiechu ostatných sa rozplačú. Na mnohých pôsobia ako drzí a nevychovaní „spratkovia,“ lebo nechápu spoločenské pravidlá a nedokážu prispôsobiť svoje správanie okoliu. Jedinou istotou, kedy sa cítia autistické deti komfortne, je opakované správanie sa a rituály. Neznášajú zmeny a trpia nimi. Pri rozrušení rytmicky kývajú telom, mávajú rukami, trepocú prstami.
K ďalším prejavom, ktoré sa pri autizme môžu vyskytovať, patrí napríklad chodenie po špičkách, zaujaté pozorovanie istých vecí či vzorov, prehnané reakcie na nepatrné zvuky, problémy so spánkom, prudké výbuchy hnevu, obmedzený repertoár jedál, hyperaktivita či agresivita tak voči sebe, ako aj voči okoliu. S detským autizmom sa spája tiež mentálna retardácia, zhruba v troch štvrtinách prípadov.
Čo je to autizmus?
Autizmus je celoživotná porucha vývinu charakterizovaná nedostatkami v komunikácii, sociálnej interakcii a predstavivosti. Pre problémy s komunikáciou boli desiatky rokov na okraji spoločnosti. Pre skvalitnenie ich živote je podľa odborníkov veľmi dôležité špeciálne vzdelávanie a starostlivá celoživotná výchova. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa trpí autizmom, neodkladajte návštevu odborníka. Včasnou diagnostikou je možné deficity úspešnejšie zmierniť.
Nenechávajme autistov stranou
Pochopiť svet autistov je pre nás rovnako ťažké ako pre nich pochopiť bežný svet. Aj keď na prvý pohľad sa zdá, že lásku nepotrebujú, v skutočnosti práve láska, empatia a pomoc sú pre nich tým najdôležitejším.
Patríte k tým, ktorí si myslia, že autisti uzavretí do svojho sveta nič nedokážu? Mýlite sa. Stačí si spomenúť na legendárny film Rain Man v hlavnej úlohe s Dustinom Hoffmannom. Postava geniálneho autistu nebola vymyslená, ale napísaná podľa skutočného človeka – autistu s výnimočnou pamäťou Kim Peeka zo Salt Like City v americkom Utahu, ktorý zomrel ako 58-ročný v roku 2009. Napriek tomu, že od narodenia trpel poškodením mozgu – makrocefáliou, vďaka ktorej prakticky neexistovalo u neho spojenie medzi ľavou a pravou hemisférou, už ako 16-mesačný sa sám od seba naučil čítať. A to mu lekári nedávali šancu, že ak prežije, bude niečo vnímať. V štyroch rokoch vedel naspamäť osem zväzkov encyklopédie a bez problémov vymenoval všetky americké poštové smerovacie čísla, poznal všetky americké televízne stanice či telefónne predčísla. Za život prečítal zhruba 12 tisíc kníh, z ktorých si zapamätal 98 percent prečítaného naspamäť. Aj keď sa to zdá neuveriteľné, dvojstránku v knihe prečítal za minútu tak, že každým okom čítal inú. Dokázal toho omnoho viac. Podľa lekárov mohol byť považovaný za génia až v 15 odboroch a to aj napriek tomu, že pri testoch IQ získal úplne podpriemerný výsledok - 73 bodov, zatiaľ čo u priemerného človeka sa pohybuje medzi 95 až 110 bodmi.
Autisti vyznačujúci sa nadpriemernou genialitou sú označovaní ako savanti. Peek nebol a nie je jediný. Napríklad dnes 35-ročný Daniel Paul Tammet z Anglicka, ktorému autizmus diagnostikovali ako štvrročnému, pozná Ludolfovo číslo s presnosťou na 22 514 desatinných miest. Väčšina z nás vie, že pí je 3,14, no ďalej nie. Danielovi to nestačilo a v roku 2004 ho správne odrecitoval na spomínaný počet desatinných miest za päť hodín a deväť minút. Okrem toho je výborný aj v jazykoch, ktorých ovláda jedenásť. Štyridsaťročný autista Stephen Wiltshire, tiež z Anglicka,
zase dokáže po jedinom pohľade nakresliť verný obraz do posledného detailu. Vo svete je známych viac takýchto geniálnych autistov. Sú medzi nimi samozrejme aj ženy. Temple Grandinová (67) z amerického Colorada, u ktorej autizmus zistili v troch rokoch, dokázala aj napriek svojmu handicapu vyštudovať vysokú školu a úspešná biologička je geniálna svojou schopnosťou myslieť ako zvieratá.
Predpokladá sa, že autizmom trpeli aj takí svetoznámi géniovia ako Albert Einstein, Isaac Newton, Michelangelo, Wolfgang Amadeus Mozart či Alfred Hitchcock.
