Hrozivé SAMOVRAŽDY DETÍ! Je v ohrození aj to VAŠE? TOTO si treba všímať a môžete ho ZACHRÁNIŤ
Zdroj: gettyimagees.com
Nie je to tak dávno, čo Slovensko v krátkom čase zasiahlo viacero šokujúcich a smutných správ o samovraždách mladých ľudí. Ľahnutie si pod vlak, skok z bytovky či skok do Dunaja. Udalosti, ktoré otriasli každým z nás a rodinám obetí priniesli neskutočnú bolesť. Sú na mieste otázky, prečo títo mladí ľudia siahli na to najcennejšie, čo mali a čo ich k týmto zúfalým činom dohnalo? Na to, ale aj na otázky prevencie a varovných signálov, sme sa opýtali klinickej psychologičky a kognitívno-behaviorálnej terapeutky Mgr. Miroslavy Kuľkovej Veselej z Nitry.
V posledných týždňoch sme na Slovensku evidovali viacero prípadov, kedy si mladí ľudia, žiaľ, siahli na život. Prečo sa to, podľa vás, deje? Aké sú dôvody?
Je to veľmi smutná skutočnosť, s ktorou treba intenzívne pracovať. Počty samovražedných pokusov sú oproti dokonaným samovraždám, žiaľ, ešte vyššie. Samovražda môže mať veľa motívov. Pre deti a mládež sú typické najmä demonštratívne samovraždy, v ktorých úmysel zomrieť nie je úplne pevný. Jedná sa v nich o východisko zo stresujúcej situácie. Ďalej sa vyskytujú aj únikové samovraždy a pri duševných chorobách aj autopunitívne, ktoré majú charakter samopotrestania. K rizikovým psychologickým faktorom patrí osobnostná štruktúra mladistvého, odolnosť daného jedinca na záťažové situácie a rôzne stresory, genetická predispozícia, prevaha negatívnych emócií či výskyt psychiatrického ochorenia ako depresia, úzkostné poruchy, schizofrénia a poruchy osobnosti. Ďalšími faktormi sú sociálne zázemie, socioekonomický status rodiny, konflikty v rodine alebo s rovesníkmi, šikanovanie, prvé lásky či rozchody, rôzne straty či tlak skupiny. Rizikové obdobie je aj v čase vysvedčení, v skúškovom období a počas prijímacích skúšok na strednú a vysokú školu a vysoké požiadavky na dieťa zo strany rodičov alebo školy počas skúškového obdobia. Zvýšené riziko suicidálnych tendencií je aj u detí a mladistvých so sklonom k sebapoškodzovaniu, s problémami s vlastnou identitou a sebaprijatím, nízkym sebavedomím, pri riešení sexuálnej orientácie, transrodovosti a nespracovaných traumatických zážitkoch. Osobitnú rizikovú skupinu tvorili deti a mladiství, ktorých negatívne zasiahla covidová pandémia. Problémy sa týkali najmä zvládania náhlych zmien, strachu o zdravie, separácia z kolektívu a neistoty, a následného znovu začlenenia do bežného života a kolektívu po skončení pandémie.
Skúsme poradiť rodičom mladých dospievajúcich. V prípade, ak rodičia vidia, že sa ich dieťa zmenilo v správaní, potyká sa s úzkosťou, je často smutné a pod. Ako mu vie rodič pomôcť? Respektíve, existujú signály, kedy majú rodičia spozornieť a konať?
K alarmujúcim prejavom patria časté zmeny nálad, prežívanie prevažne negatívnych emócií, plačlivosť, depresívne ladenie, psychosomatizácia, zvýšená podráždenosť, sociálna izolácia, časté hádky s rodičmi, zvýšená unaviteľnosť, nespokojnosť a uzatváranie sa do seba. Pri mladších deťoch je nápadný najmä depresívny vzhľad. Dieťa je smutné, plačlivé a apatické. Sťažuje sa na bolesti hlavy či brucha, prítomné nechutenstvo a problémy so spánkom. Môže trpieť rozličnými strachmi a úzkosťami. K typickým varovným príznakom u tínedžerov patrí strata radosti z príjemných aktivít, kolísanie nálady, zvýšená spavosť, zanedbávanie vzhľadu, náhle priberanie alebo chudnutie, užívanie legálnych aj nelegálnych drog, prípadne sebapoškodzovanie. Efektívna prevencia samovražedných pokusov a samovrážd si vyžaduje interdisciplinárny prístup, čiže intenzívnu spoluprácu medzi rodičmi – školou – pediatrom – psychológom - psychiatrom. Dôležitú úlohu pri prevencii zohráva aj škola, kvôli tomu, že dieťa v nej trávi prevažnú časť svojho času. Ak rodičia či pedagógovia zaznamenajú varovné signály, je potrebné okamžite vyhľadať odborníka. Ďalej je dôležité, aby sa vedeli naladiť na potreby dieťaťa, snažili sa ho počúvať a pochopiť, boli tu preňho, bezpodmienečne ho prijímali a boli mu oporou počas zvládania a riešenia problému. Zo skúseností s klientmi v terapii viem, že rodičia v danom momente prežívajú šok, zvýšený stres, úzkosť, strach a pridružiť sa môže aj depresívne ladenie. Preto je veľmi dôležité, aby aj rodičia či pedagógovia začali spracovávať tieto negatívne emocionálne pocity so psychológom a psychiatrom. Nezabudnúť na to, že rovnako, ako treba pracovať s dieťaťom a ošetrovať ho, treba ošetriť aj blízkych ľudí, ktorých sa tento problém bytostne dotýka.
Naopak, predstavme si dieťa, ktoré si uvedomuje svoje problémy a myšlienky na samovraždu, ale nenachádza pomoc v rodine. Kde má hľadať pomoc?
Prvým a veľmi dôležitým krokom je, aby sa dieťa so svojím emočným prežívaním a s problémami zverilo blízkej osobe, kamarátovi, učiteľovi, školskému psychológovi, klinickému psychológovi, psychiatrovi alebo pediatrovi. V súčasnej dobe sa vyvinuli rôzne podporné siete, ktoré sa venujú práve danej problematike. Ide najmä o linky dôvery a linky na podporu duševného zdravia. Online linky dôvery IPčko.sk a dobralinka.sk pomáhajú mladým ľuďom aj v tejto problematike. IPčko spustilo kampaň DEJE SA TO a portál chcemsazabit.sk, ktorej cieľom je povzbudiť a pomôcť ľuďom, ktorí uvažujú o samovražde.
V súčasnosti sú medzi mladými ľuďmi v obľube šialené výzvy na internete, konkrétne na TIKTOK-u. V zahraničí boli evidované prípady, kedy na ich následky deti zomreli. Ako zabrániť, aby dieťa neriskovalo svoj život kvôli hre?
Deti sú ľahšie ovplyvniteľné a nie vždy si plne uvedomujú dôsledky svojho konania. Práve preto je dôležité sa zaujímať ako dieťa trávi svoj voľný čas, čo ho zaujíma, na akých sociálnych sieťach trávi čas a aké témy ho tam najviac zaujímajú. Tínedžeri hovoria o myšlienkach na samovraždu často práve v online priestore. Dôležitá je prevencia a hovoriť o nástrahách internetu.
Povedzme, že je rodič, ktorý má dieťa v tínedžerskom veku. Dieťa sa zdá byť v poriadku, nejaví známky depresie, nemá zmenené správanie. Majú byť rodičia týchto detí takisto ostražití?
Žijeme v hektickej dobe, ktorá so sebou prináša množstvo zmien a nástrah. Je veľmi dôležité učiť deti primerane zvládať záťažové situácie a byť im na blízku, keď to budú potrebovať. Kľúčová je komunikácia medzi rodičom a dieťaťom, aby vedelo, že aj keď spraví chybu, môže sa na rodiča obrátiť a on tam preňho bude. Je veľmi dôležité zbystriť pozornosť práve v období, keď sa dieťa nachádza v nových a zaťažujúcich situáciách. K podporným a ochranným faktorom patrí harmonické a podporné rodinné prostredie, primerané požiadavky ako zo strany rodičov, tak aj zo strany školy, primeraný počet voľnočasových aktivít, učenie dieťaťa ako efektívne zvládať a prijímať zmeny, vedenie k asertívnej komunikácii a podobne. K rizikovým faktorom zaraďujeme dysfunkčnú rodinu, šikanovanie v škole, závislosť na návykových látkach, prítomnosť psychiatrického ochorenia a spolupatričnosť so sociálnou skupinou s nevhodným správaním a sebazničujúcimi tendenciami, internetové weby a hry s tematikou podporujúcou suicidálne správanie.
Vnímate vo svojej praxi rozdiel medzi deťmi, ktoré bojujú s poruchami správania? Napríklad, v porovnaní dieťa z normálnej rodiny a dieťa zo sociálne slabšej rodiny, alebo dieťa, ktoré má bohatý voľnočasový program a dieťa bez koníčkov a záľub.
Vo svojej praxi som sa stretla s deťmi s rôznym rodinným zázemím, socioekonomickým statusom, podporou a starostlivosťou. Samozrejme, ak sú u dieťaťa sýtene jeho potreby a dieťa vyrastá v harmonickom prostredí s primeranými rodinnými vzťahmi, tak riziko samovraždy je výrazne nižšie. Musíme však zobrať do úvahy aj fakt, že suicidálne pokusy môžu mať aj skratový charakter spôsobený náhlou zmenou v živote dieťaťa, ktorú nevie samo zvládnuť. Jedná sa napríklad o rozchod s partnerom, náhle vyčlenenie z kolektívu, šikanovanie, rozvod rodičov, neprijatie na vytúženú strednú alebo vysokú školu, úmrtie blízkej osoby, vážne ochorenie alebo traumatický zážitok. Je to spojené najmä s tým, že mladistvý nevidí východisko a nemá víziu svojej budúcnosti.
