Omŕzajúce prsty: Ako možno najúčinnejšie pomôcť?
Zdroj: thinkstock.com
Určite to poznáte. Deti šantia na snehu či na ľade neraz až tak dlho, že mi začnú omŕzať prsty. Veru, nie je to nič príjemné a treba rýchlo, no hlavne správne zareagovať.
Pred silným mrazom a vznikom omrzlín ochráni vhodné a hlavne vrstvené oblečenie. Najčastejšie bývajú podľa skúseností záchranárov postihnuté koncové a nechránené časti tela ako prsty, nos či tvár. Postihnuté miesto možno spoznať tak, že je bledšie až voskové, necitlivé a neskôr sa v ňom môže objaviť bodavá bolesť.
K prvej pomoci patrí postupné zahrievanie. "V žiadnom prípade nesmieme trieť postihnuté miesto snehom, hrozí riziko poškodenia kože. Pacienta zohrievajme vlastnými rukami, ak má napríklad omrznuté prsty na ruke, sám si ju môže dať pod pazuchu. Pomáha teplo aj vlažné obklady, nikdy nie horúca voda,“ vysvetľuje Martina Vitková, vedúca Edukačného a tréningového centra a supervízorov spoločnosti Falck Záchranná. Ak sa objavia pľuzgiere, treba vyhľadať lekára.
S nízkymi teplotami vzduchu sa zvyšuje aj nebezpečenstvo vzniku úrazov, napríklad pošmyknutí sa na zľadovatenom chodníku, ceste či zamrznutej vodnej ploche. Dôsledkom bývajú často zlomeniny horných a dolných končatín. Ďalej sú to podvrtnutia a úrazy hlavy. "Ak ide o staršieho alebo chronicky chorého človeka, môže mať i obyčajný pád až fatálne následky,“ upozorňuje Miroslav Nagy, hlavný inštruktor Falck Academy.
Pri páde si treba chrániť najmä hlavu, pokúsiť sa padať na zadok alebo chrbát a zmierniť dopad rukami. "Je lepšie mať zlomenú ruku než rozbitú hlavu. Pri jej zranení môžu byť následky oveľa vážnejšie," odporúča Nagy. Stlmiť náraz a zmierniť následky úrazu pomôže aj hrubá vetrovka, pokrývka hlavy či rukavice.
