Neplodnosť ničí duševné zdravie žien
Zdroj: Thinstock.cz
Neplodnosť naozaj spôsobuje zármutok. U žien, ktoré nemôžu mať deti, je trikrát väčšia pravdepodobnosť, že budú v živote bojovať s depresiou.
Dôvodom psychických problémov u žien, ktorým sa nedarí mať bábätko, je „nenaplnené želanie“ mať kompletnú rodinu. Ženy, ktoré s plodnosťou problémy nemajú, sú v živote všeobecne šťastnejšie a spokojnejšie. Odborníci zistili, že tie, ktoré nemôžu mať deti ani po liečbe neplodnosti, trpia depresiami trikrát častejšie ako tie, ktoré dieťa porodia.
„To, že ženy, ktoré absolvujú liečbu neplodnosti a zostanú bezdetné, majú horšie duševné zdravie ako tie, ktoré vďaka liečbe otehotnejú, je známe už dávno. Väčšina predchádzajúcich výskumov však predpokladala, že to je spôsobené výlučne tým, či dieťa porodili alebo nie, no nebrali do úvahy aj ďalšie faktory. My sme zistili, že u žien, ktorým túžba po dieťati zostala aj po neúspešnej liečbe, je 2,8-krát vyššia pravdepodobnosť rozvoja klinicky významných problémov s duševným zdravím než u žien, ktoré sa s neplodnosťou zmierili a svoje túžby zamerali inam,“ hovorí hlavná autorka aktuálnej štúdie Sofie Gameiro.
Spojenie medzi pretrvávajúcou túžbou po dieťati a horším duševným zdravím sa preukázalo bez ohľadu na dôvod neplodnosti a históriu liečby. Zaujímavým zistením je, že lepšie sa s neúspešnou liečbou neplodnosti vyrovnávajú ženy, ktoré s ňou začali vo vyššom veku ako tie, ktoré ju absolvovali mladšie. Lepšie duševné zdravie experti zistili tiež u žien, ktoré sú vydaté alebo žijú s partnerom ako u rozvedených a ovdovelých žien. Rovnako sú v lepšom duševnom rozpoložení po neúspešnej liečbe ženy s vyšším vzdelaním. Cieľom štúdie bolo podľa Gameiro osvetliť chápanie toho, prečo majú bezdetné páry, resp. bezdetné ženy vo všeobecnosti horšie duševné zdravie.
Šťastie nemusí súvisieť len s deťmi
„Mať deti je často ťažšie ako zostať bezdetnými,“ konštatuje Gameiro poukazujúc na rozsiahly prieskum dokumentujúci, že mať deti je „celkom stresujúce.“
„Mnohí rodičia sú na tom pri starostlivosti o deti horšie ako tí bezdetní, pretože je to únavné. Musia premýšľať o finančných záležitostiach, vzdelaní ratolestí, lekárskej starostlivosti pre ne, často sa musia vzdať lukratívnej práce, aby sa im mohli venovať a podobne. Reálne, ak máte deti, v mnohých ohľadoch ste na tom horšie,“ poukazuje Gameiro. „Ale žijeme v spoločnosti, ktorá nás učí, že jedine mať deti nás urobí šťastnými,“ pridáva zároveň.
Pomáha schopnosť stanoviť si iné ciele
Je pochopiteľné, že ženy, ktoré po deťoch túžia a liečba ich neplodnosti je neúspešná, to majú ťažké. „Niektoré si nájdu iné spôsoby ako sa s tým vyrovnať, zamerajú sa napríklad na kariéru, prijmú svoj osud alebo sa zamerajú na svojich synovcov či netere a sú reálne spokojné,“ hovorí Gameiro. Mnohé musia vyhľadať aj pomoc psychológov, aby sa dokázali s tým zmieriť. „Liečba neplodnosti je náročná, trvá dlho a má vplyv na celú rodinu. Každá žena či obaja partneri úzkostlivo čakajú na výsledky a ak nie sú pozitívne, nikomu to na psychickej pohode nepridá,“ pripomína.
„Je celkom zarážajúce, že ženy, ktoré už majú jedno alebo viac detí, no chcú ešte ďalšie a nedarí sa im, majú horšie duševné zdravie ako tie, ktorým sa nepodarilo porodiť ani jedno, no dokázali sa s tým zmieriť,“ hovorí Gameiro. Ani odborníci nenašli ešte odpoveď na otázku, prečo sa niektoré ženy dokážu so svojou neplodnosťou a teda nemožnosťou mať vlastné dieťa vyrovnať a iné nie.
Niektoré psychologické teórie tvrdia, že skôr sa s neplodnosťou vyrovnajú tie ženy, ktoré si stanovia iné ciele v živote, ako napríklad stať sa úspešnou vo svojej profesii, precestovať svet či napísať knihu. Aj keď žijeme v spoločnosti, kde sa kladie dôraz na odhodlanie a vytrvalosť, sú určité situácie, v ktorých je nutné pripustiť, že nie vždy nás privedú k cieľu (či už je to rodičovstvo alebo iné túžby).
