Čitateľka Majka sa obrátila na psychologičku s problémom, že jej syn, ktorý začal navštevovať druhú triedu, odmieta chodiť do školy.
Môj syn druhák a kategoricky odmieta chodiť do školy. Tých pár týždňov, čo strávil v škole ako prvák sa mu ale veľmi páčili. Bol celkom nadšený z učiteľky aj zo spolužiakov. Teraz však každé ráno plače a ja ho nijako neviem utíšiť. Na jednej strane mi je ho ľúto, na druhej strane ma to veľmi rozčuľuje. Ako mu mám pomôcť?
Odpovedá psychologička, PhDr. Katarína Szabados.
„Nie je to vôbec jednoduchá situácia. V žiadnom prípade by ste ale tento problém nemali bagatelizovať, nemávnuť nad ním rukou a nepresviedčať seba, ale ani syna, že to jednoducho prejde, že sa vlastne nič nedeje. Musíte vziať vážne, že niečo naozaj nie je v poriadku. Skúste citlivými otázkami zistiť, prečo tak veľmi nechce do školy chodiť, čo sa od minulého roka zmenilo. Zmenila sa pani učiteľka? Zmenili sa spolužiaci? Je toho naňho zrazu priveľa? Majú viac úloh, je naňho väčší tlak? To všetko môžeme iba hádať. Príčina, napokon, môže byť aj niekde úplne inde. Preto by bolo najlepšie, keby sa vám podarilo priamo od neho zistiť, čo sa vlastne deje. Potom sa už konkrétny problém rieši oveľa ľahšie.
V každom prípade sa ho ale snažte povzbudiť, že nech už sa deje čokoľvek, že to určite zvládne a že vy mu v tom rada pomôžete. Musí sa s vami cítiť bezpečne, musí cítiť, že ho nielenže beriete vážne, ale že ste na jeho strane.
Ak by situácia trvala pridlho, mohlo by hroziť, že si radšej ´privodí ´ nejakú chorobu, len aby nemusel do školy ísť. Verím však, že k takejto extrémnej situácii nedôjde.“
