Tieto tri veci pred deťmi nikdy nehovorte
Zdroj: gettyimages.com
Môže byť ľahké poukazovať alebo vyčítať si mnohé chyby v správaní dieťaťa – ale môže to narobiť v ich duši veľké škody.
Navonok to neraz môže vyzerať tak, že dieťa nemá žiadne problémy a je mu jedno, čo mu alebo o ňom hovoríte. V skutočnosti je to však pod povrchom úplne inak. Deti si berú slová a správanie rodičov omnoho vážnejšie, ako by ste si mysleli. Znamená to, že by sme mali byť v rečiach aj konaní pred nimi opatrní. Profesor klinickej psychológie Matt Sanders pre Mamamia upozorňuje na tri časté sťažnosti rodičov, ktorých by sa mali vyvarovať.
1. "Robí to naschvál, len aby ma nahneval/a.“
Sanders upozorňuje, že deti jednoducho nevedia, že sa správajú nevhodne. Nerobia to s cieľom rodičov nahnevať. Namiesto sťažovania sa na správanie dieťaťa odborník odporúča zvážiť rodinnú komunikáciu, v ktorej dieťaťu vysvetlíte, čo na jeho správaní sa vám nepáči.
Nevhodné správanie detí neraz súvisí aj s tým, že ich niečo rozruší, sú unavené alebo hladné. Alebo na vine môže byť aj porucha správania, ktorú treba konzultovať s odborníkom. „V skutočnosti existuje celý rad potenciálnych dôvodov, prečo nám správanie dieťaťa nemusí byť po vôli, ale určite to neznamená, že tak robí naschvál, len aby nás nahnevalo,“ zdôrazňuje Sanders.
2. "Je to moja chyba."
Pre mnohých rodičov je sebaobviňovanie súčasťou výchovy. Reagujú tak na veľký tlak – vnútorný či vonkajší. Za svoje zlyhanie považujú všetko – od pocikávania sa batoľaťa cez zlé známky dieťaťa v škole až napríklad po neúspechy potomka v práci či vo vzťahoch.
„Niektorí rodičia sa vinia takmer za všetko, čo dieťa urobí a ako žije. Niekedy dokonca podľahnú ťažkým depresiám,“ konštatuje odborník. Majú pocit, že zlyhali. Ak začne rodič hľadať chybu v sebe, môže to skončiť ľutovaním sa, nepretržitým plačom až po problémy so spánkom. Je dôležité uvedomiť si, že aj keď ako rodičia môžeme ovplyvniť mnohé veci v živote detí, existujú aj také, na ktoré žiadny vplyv nemáme.
"Sebaobviňovanie je deštruktívne a môže byť také oslabujúce, že postupne nebudete zvládať rutinné činnosti a nedokážete bez odbornej pomoci tento problém zvládnuť,“ dodáva Sanders a radí zísť z cesty sebaobviňovania čo najskôr. Čo je ešte horšie, ak dieťa vidí, že rodič sa obviňuje za jeho zlyhania, začne so sebaobviňovaním aj ono a rodina sa dostáva do bludného kruhu.
3. "To je iba taká etapa.“
Deti prechádzajú všetkými fázami, ale expert varuje, že „je tiež dôležité, aby rodičia vedeli, že mnohé problémy so správaním nie sú nevyhnutné a nie sú nevyhnutnou súčasťou typického vývoja dieťaťa.“ Znamená to, že by sme nemali nekriticky ospravedlňovať všetko, čo dieťa „vyvedie“. To isté platí pre akékoľvek agresívne správanie dieťaťa. „Nevyhlasujte to za fázu,“ radí Sanders. Namiesto toho odporúča dieťaťu za nevhodné správanie dohovoriť a riešiť to.
Ak si dieťa zvykne na to, že všetky jeho prešľapy ospravedlňujete "vývojovou fázou", nenaučí sa rešpektovať žiadne hranice, čo v konečnom dôsledku ublíži najmä jemu a jeho psychike.
