Učte dieťa samostatnosti: Takto sa vám to podarí
Zdroj: Foto: Thinkstock.com
Deti sú dnes pod dohľadom dospelých omnoho viac ako kedysi. Výsledkom môže byť to, že budú pomoc rodičov potrebovať až príliš a nenaučia sa samostatnému rozhodovaniu.
Keď malé dieťa spadne a odrie si koleno, rozhadzuje hračky, nechce si obuť topánky alebo jesť predložené jedlo, materinský inštinkt nám velí urobiť všetko pre to, aby sme to dali do poriadku. Dôvodom je snaha chrániť ich. Samozrejme, je psou povinnosťou rodičov dohliadať na ratolesť a zabezpečiť jej podmienky pre zdravý rozvoj. Nerobíme toho však občas pre deti až priveľa?
Do určitej miery musíme deti chrániť, no treba si uvedomiť, že to nebudeme môcť robiť večne. Preto je namieste zvážiť mieru našej pomoci, aby boli pripravené chrániť sa samy ešte pred tým, než to príde. Čím viac ich budeme ochraňovať my, tým menšiu šancu im dáme, aby to dokázali vlastnými silami. Kedysi boli ratolesti omnoho samostatnejšie a učili sa o živote „za pochodu“ sledovaním iných ľudí, v súčasnosti má mnoho rodičov tendenciu mať ich stále pod dozorom s odôvodnením, že svet je zlý. Ten sa ale nezlepší ani keď deti vyrastú a my už nebudeme mať možnosť ochraňovať ich.
Keď sú ratolesti malé, čas, keď sa budú musieť popasovať so životom bez našej pomoci, sa nám zdá veľmi ďaleko. Avšak ich schopnosť byť samostatnými a vedieť sa chrániť nepríde odrazu, preto je potrebné učiť ich to od malička. Tiež musia poznať rozdiel medzi tým, keď nemôžu robiť niečo samostatne a tým, keď môžu, ale chcú, aby sme im pomohli. Napríklad, päťročné dieťa je schopné obliekať sa samo, no bude predstierať bezmocnosť a mrzutosť, keď chce cítiť fyzickú interakciu s rodičom. Ak pochopíme jeho túžbu, dáme bokom obavy, že sa nikdy nenaučí obliecť samo a pomôžeme mu. Budovanie odolnosti nie je vždy o tlačení detí k samostatnosti, ale skôr o načúvaní a vedení ich správnym smerom. Deti často vedia, čo je pre ne najlepšie, no majú obavy, že bez nás zlyhajú.
Ako dieťa učiť odolnosti?
- Keď chce ísť von bez kabáta, tak mu ho nevnucujte a počkajte, až zistí, že mu je bez neho zima.
- Ak tvrdí, že nie je hladné, nechajte ho dovtedy, až mu telo samo povie, že má hlad a nenúťte ho, aby si dalo aspoň jedno sústo.
- Keď vyjadruje emócie dramatickými slovami, počúvajte ho a nezahriaknite ho hneď, že také slová používať nemôže.
- Keď niečo rozbije, dajte mu metlu s lopatkou, nech to uprace namiesto toho, aby ste mu hovorili, že keby počúvalo čo ste hovorili, nestalo by sa to.
- Ak chce, aby ste sa s ním hrali, sledujte jeho vedenie hry namiesto toho, aby ste mu vysvetľovali ako by sa malo hrať.
- Keď chce zapáliť sviečku, naučte ho ako sa to robí, namiesto vysvetľovania, že je to nebezpečné.
- Keď sa nechce s vami držať za ruku, dovoľte mu „stratiť sa,“ aby si samo uvedomilo, aké je to nepríjemné. Samozrejme, je potrebné mať ho stále na očiach, aby sa vám nestratilo naozaj.
- Keď chce na ihrisku behať, skákať a robiť iné riskantné veci, dovoľte mu to, no v prípade potreby buďte pripravení zasiahnuť.
Toto je len niekoľko tipov, ako možno dieťa učiť odolnosti a samostatnosti. Rodičia sa sami musia rozhodnúť, ktoré môžu vo výchove aplikovať s prihliadnutím na jeho vek, schopnosti či miesto, na ktorom sa nachádzajú. Pri rušnej ulici určite nie je vhodné nechať dieťa pobehovať samo. V niektorých krajinách napríklad vznikajú ihriská, ktoré na prvý pohľad vyzerajú nebezpečne, no sú navrhnuté tak, aby si na nich deti vyskúšali aj riskantné hry a sú odpoveďou na nadmernú ochranu dnešných detí pred každým nebezpečenstvom.
Keď sa malé dieťa naučí riskovať a chápať dôsledky rizika, bude schopné neskôr robiť inteligentné rozhodnutia. Dokáže sa správne rozhodnúť, aj keď vás nebude mať nablízku.
