Najprv žila s partnerom, ktorý mal stanovené pevné zásady. Následne si našla partnera, ktorý mal úplne iné vlastnosti. Avšak, vyskytol sa problém s otehotnením. Takto to dopadlo.
Vždy som si myslela, že na nemennosti názorov a životnej stabilite stojí dôvera vo vzťahu, to, že sa na svojho partnera môžem vždy a za každých okolností spoľahnúť. Napokon – stabilitu a nemennosť názorov som vždy obdivovala aj na svojom manželovi.
Lenže po pár rokoch som na vlastnej koži pocítila, aké to je žiť so stabilným človekom. Všetko muselo ísť len podľa jeho plánu! Od rána do večera, všetko bolo nalinajkované a vopred jasné, bez akýchkoľvek odbočiek. Aj keď som sa s ním chcela o niečom porozprávať, dohodnúť sa napríklad na chode domácnosti alebo na dovolenke, musela som sa najskôr dostať do jeho plánovacieho kalendára.
Snažila som sa mu vysvetliť, aké je to pre mňa k nežitiu, hystericky som naňho kričala, no nič nepomáhalo. Všetko bolo márne. Tak som si s ním raz dohodla stretnutie, na ktorom som mu povedala, že sa s ním chcem rozviesť. Zobral to so stoickým pokojom.
Po rozvode som stretla Roberta a bol to od začiatku úplne iný vzťah. Rozchádzali sme sa a zase stretávali, bola to medzi nami tak trochu divočina, ale o nejakej nemennosti a jednotvárnej predpokladateľnosti sa vôbec nedalo hovoriť. Nebolo to jednoduché, ale stálo to zato.
Moje prvé manželstvo bolo bezdetné, tak som v tom druhom chcela čím skôr otehotnieť. Ale – nedarilo sa. Spolu s Robertom sme absolvovali množstvo vyšetrení. Verdikt lekárov bol jasný – otehotnieť prirodzene sa mi s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí. A tu som narazila na to, aké nemenné predstavy a zásady v sebe mám aj ja. Bola som totiž presvedčená, že ak má byť dieťa v poriadku, musí byť počaté prirodzene. Tento názor mi nikto nedokázal vyvrátiť.
Napokon však túžba po dieťati bola väčšia, než moje nezmyslené presvedčenie. Uvedomila som si totiž, že všetky tie stabilné názory môjho prvého manžela, ktoré ma vytáčali do nepríčetnosti, mám tiež. S Robertom sme sa teda rozhodli, že do umelého oplodnenia pôjdeme. A – podarilo sa. Bola som ten najšťastnejší človek na svete.
Lenže – ako sa blížil pôrod, hodnota mojich stabilných a nemenných presvedčení zase dostala zelenú. Ako porodiť správne, aby všetko dobre dopadlo a narodil sa mi zdravý syn? Zo strachu a stresu z toho, že pri pôrode zlyhám, som bola úplne bez seba. Za mňa jediná možnosť, ako porodiť zdravé dieťa, totiž bola porodiť ho prirodzene. Za každých okolností. Situácia sa ale vyvinula tak, že môjmu synčekovi hrozilo, že môže zomrieť, keď budem trvať na svojej posadnutosti rodiť prirodzene. Reálna hrozba smrti ma teda prinútila rýchlo prestať na svojich predstavách trvať. Martin sa narodil síce cisárskym rezom, ale zdravý a krásny.
Konečne prestala mať moja falošná stabilita a nemennosť pre mňa hodnotu. Dnes dokážem oceniť dôležitosť flexibility a schopnosti zareagovať na meniace sa okolnosti. A musím povedať, že sa mi žije oveľa lepšie.
