Pri hľadaní kamarátov môžte pomôcť deťom aj vy
Niektoré deti si nájdu kamarátov hneď kamkoľvek prídu, iné sú od prírody skôr samotárske a s nadväzovaním priateľstiev majú problém. Skúste im trochu pomôcť.
Matka Becky Hughes si pamätá , že keď bol jej syn William v škôlke, pôsobil ako samotár. Rád sa hral sám, kreslil zložité obrázky a hĺbal nad knihami, no bol plachý a pri iných deťoch sa necítil dobre. Vtedy to ešte neriešila, ale keď išiel do školy, začalo ju to trápiť. Dnes má Wiliam 12 rokov a aj keď nie je typom dieťaťa, ktoré sa kamaráti s každým, jeho mama našla spôsob, ako mu pomôcť a povzbudiť ho, aby si našiel priateľov. Ak máte podobný problém, skúste sa inšpirovať.
„Keď Wiliam spomenul nejakého chlapca zo školy, tak som sa ho bez nútenia spýtala, či by sa chcel s ním stretnúť aj mimo školy. Keď povedal, že áno, zistila som si kontakt na jeho rodičov a dohodla s nimi návštevu u nás doma,“ opisuje Becky. Takéto neformálne stretávania boli základom neskoršieho úspechu. Tento spôsob socializácie odobruje aj detská psychologička z detskej nemocnice v St. Louis Kimberly Sirl. Radí, že je dobré začať s niekým, koho má vaše dieťa rado a doma ho spomína. „Nikdy mu nevyberajte kamarátov podľa svojich predstáv len preto, lebo vám by sa páčilo, keby sa kamarátili. Musíte naozaj venovať pozornosť narážkam svojho dieťaťa,“ zdôrazňuje.
Vytvorenie priestoru pre spoločné hranie sa detí mimo škôlky či školy zvýši šance, že deti budú uvoľnenejšie a bude im príjemne. „Ak pri prvom stretnutí nadobudnú pozitívnu skúsenosť, je pravdepodobnejšie, že budú chcieť niečo podobné zopakovať,“ hovorí profesor detského vývoja na univerzite v Kansase Dale Walker a pridáva rady ako spoločné hranie sa detí zorganizovať.
1. Významnú úlohu zohráva to, pre dieťa v akom veku chcete kamarátov nájsť. Ak pre škôlkara, začnite tým, že pozvete nanajvýš jedného alebo dvoch kamarátov z okolia alebo škôlky, ktorých pozná. Dbajte na to, aby vekové rozdiely medzi deťmi boli minimálne. Pri školákoch môžete pozvať detí o niečo viac.
2. Spoločné hranie by nemalo trvať príliš dlho, aby deti neunavilo, ideálna je hodina, maximálne dve. Naplánujte si dopredu ako by sa mohli hrať, sústreďte sa na také aktivity, ktoré má vaše dieťa najradšej a vytvorte pre ne priestor. To mu
3. Zapojte sa do hier . Nenechajte deti nech sa zabávajú samé, vaša prítomnosť môže atmosféru uvoľniť. Pripravte sa aj na situáciu, že drobci sa môžu pohádať. Vtedy je vhodné umožní , aby sa cítilo pohodlnejšie. Pripravte viacero možností zábavy.odpútať ich pozornosť zmenou činnosti. V prvom rade sa snažte prelomiť ľady medzi deťmi napríklad nenúteným rozprávaním, ponúkaním drobného občerstvenia a podobne.
4. Plachým deťom pomôže, ak sa budú stretávať s tými istými kamarátmi v pravidelnom čase, napríklad raz týždenne. Postupne sa môžu stretnutia presunúť do parku, na ihrisko či do domu iného kamaráta. Ak sa vám bude zdať, že dieťa sa dokáže s ostatnými hrať samostatne a je uvoľnenejšie, skúste ho nechať v dome niektorého kamaráta bez vás, najskôr na krátku dobu, neskôr na dlhšie. Vždy dbajte na vek vášho potomka, menšie deti potrebujú vašu prítomnosť viac.
5. Občas si doprajte hracie chvíľky len vy s vašim dieťaťom. Pravidelné hrávanie sa v dvojici vám umožní spoznať jeho štýl a zistíte, pri čom sa najlepšie cíti. Uvidíte, kde má medzery a čo je pre neho ľahké. Napríklad, ak ho hlavolamy a hry vyžadujúce veľké sústredenie frustrujú, vynechajte ich z herných aktivít.
6. Zvážte kúpu domáceho maznáčika. Niektoré malé deti nie sú pripravené hrať so svojimi rovesníkmi. Hra s domácimi zvieratkami vyžaduje sociálnu interakciu. Môže to byť príjemný spôsob ako pre dieťa vytvoriť pocit bezpečia a umožniť mu otvoriť sa.
7. Jednou z možností ako posilniť pozitíva socializácie je pozrieť sa ako to robia iní. Pozrite si so svojim samotárom DVD alebo si čítajte knihy o priateľstvách. Pri menších deťoch vyberajte kratšie príbehy, ktoré im prečítate bez toho, aby sa začali nudiť. Staršie deti nechajte čítať vám alebo sa striedajte, tu už môžete vsadiť aj na dlhšie príbehy.
8. Buďte pre svoje ratolesti príkladom a majte priateľov. Deti sú veľmi všímavé a často napodobňujú správanie dospelých. Veľmi vhodné sú stretnutia so známymi, ktorí majú tiež deti.
9. Neočakávajte príliš veľa. Nezabudnite, že deti do troch rokov sa ešte s kamarátmi hrať nevedia, sociálne interakcie sa upevňujú až po tomto veku. Je však úplne normálne, keď sa aj mladší predškoláci hrajú bok po boku a napodobňujú sa bez toho, aby sa spolu hrali priamo.
10. Ak dieťa cíti tlak, že niečo musí robiť, môže sa vám to vypomstiť. Ak kamarátov nevyhľadáva, pravdepodobne sa pri iných deťoch cíti neisté a tlak rodičov môže neistotu ešte zvyšovať. Môžu v ňom vzrásť obavy, že vás sklame alebo sa to môže premeniť na boj o moc. " Rodičia by nikdy nemali tlačiť na veľmi malé deti, aby sa hrali spoločne, musia mať priestor vybrať si niektoré veci podľa seba,“ upozorňuje Walker. "Existuje tam veľmi tenká hranica. Netlačte na priateľstvo, ale samozrejme môžete pre to nastaviť scénu,“ dodáva.
Vo väčšine prípadov je plachosť alebo problémy s hľadaním priateľov v ranom detstve úplne normálne. Pozornosť je potrebné zvýšiť až vtedy, ak vaše viac ako trojročné dieťa má len zriedkavo očný kontakt, je nezvyčajne utiahnuté, nechce sa vôbec hrať s ostatnými alebo sa bojí ísť na hrisko a do škôlky. Vtedy je určite vhodné poradiť sa s lekárom.
