Vývoj dieťaťa - 18. mesiac
Zdroj: Greg Pembroke
V tomto mesiaci môžete pozorovať u svojho dieťaťa prudký fyzický rozvoj. Niekedy nebudete chápať, odkiaľ berie toľko energie. A prečo sa dokáže toľko jedovať...
Ako dieťa rastie
Deti v tomto mesiaci vážia v priemere 10,8 až 11,5 kg a merajú okolo 80 cm. Možno však práve vaše batoľa patrí k tým väčším a tak môže mať pokojne aj 13 kilogramov a výškou sa blížiť k 90 centimetrom. Naopak, drobnejšie deti, ktoré sú ešte stále „v norme“, vážia v 18. mesiaci cez 8,5 kila a merajú málo nad 75 centimetrov.
Strava a stolovanie
Zapájajte dieťa do rodinného stolovania. Už môže byť schopné povedať vám, či chce viac alebo menej jedla, používa lyžičku a skúša to aj s pohárom. Treba rátať s tým, že na stole aj pod ním bude neporiadok, to však k tomu patrí.
S jedením to stále nemusí byť veľká sláva, no buďte trpezliví. Batoľa možno zje polievku a nebude chcieť už nič iné alebo si vystačí namiesto klasického obeda s pár kúskami ovocia či zeleniny. Nezabudnite, že má ešte malý žalúdok, do ktorého sa až tak veľa jedla nedá. Keď bude dieťa hladné, dá vám o tom vedieť. Dbajte, aby dostalo na desiatu a na olovrant nejakú zdravú drobnosť, sladkosti by mali tvoriť naozaj len minimálnu časť jedálnička. Dôležité je ponúkať tekutiny – ideálna je čistá voda (pred tým, ako dieťaťu ponúknete klasickú mestskú vodu z vodovodu dezinfikovanú chlórom, nechajte ju odstáť aspoň pol hodiny ).
Dôvodom, pre ktorý sa z detí často stávajú v tomto období veľmi prieberčiví jedáci, sú rozvíjajúce sa jazykové zručnosti a uvedomovanie si svojej osobnosti. Súčasťou toho často býva odmietanie niektorých potravín. Nekričte na dieťa. Ponúkajte mu aj naďalej rôzne potraviny a jedávajte spoločne ako rodina vždy, keď je to možné. Pre batoľa ste vzorom, ktorý napodobňuje. Nemusí to byť hneď, buďte trpezliví.
Rozmýšľate ako drobca udržať pri stole alebo vzbudiť jeho záujem o jedlo? Buďte vynaliezaví a urobte z jedenia hru. Deti rady namáčajú jedlo do všelijakých pomazánok a dipov, vyskúšajte nakrájať zeleninu na kúsky a nechajte ich ochutnávať vami pripravené omáčky. Na sendviče použite vykrajovače, zo zemiakovej kaše vyrobte na tanieri tvár – oči môžu byť z horčice či cherry paradajok a ústa z kečupu, prípadne dorobte fúzy zo zelených fazuliek. Fantázii sa medze nekladú.
Správanie, schopnosti a zručnosti
Vzrušenie z toho, že dokáže chodiť a dosiahnuť kamkoľvek chce, robí z dieťaťa perpetum mobile. Spánok sa stáva tou najnudnejšou činnosťou v živote a riadne ho otravuje. Rituály sú tým, čo vám pri uspávaní drobca pomôže.
Obdobie okolo dvoch rokov je typické záchvatmi hnevu, ktoré si užijete aj na verejnosti. Úplne sa im asi nevyhnete, no môžete ich aspoň obmedziť. Treba mať na mysli to, že dieťa sa môže cítiť malé a zraniteľné alebo sa bojí, že sa stratí. Môže byť len unavené alebo sa záchvatmi dožadovať pozornosti a náklonnosti.
Záchvatom na verejnosti sa dá do istej miery vyhnúť. Ako? Keď sa chystáte na výlet či vychádzku, nesnažte sa vtesnať do nich veľa aktivít, nechajte dieťaťu dosť času na jedlo, pitie a „svoje“ zábavky. Ak potrebujete ísť na nákupy do supermarketu, napíšte si zoznam a snažte sa o to, aby váš pobyt v obchode bol čo najkratší.
Dôležité je nastaviť batoľaťu hranice medzi tým, čo je a čo už nie je prijateľné správanie. Nečakajte, že raz niečo poviete a dieťa si to zapamätá, niektoré veci bude potrebné opakovať niekoľkokrát. Najlepšie urobíte, ak pôjdete ratolesti príkladom, ukazujte jej láskavosť, úctu a dobré mravy, ktoré chcete, aby tiež preukazovala.
Osemnásť mesiacov je podľa mnohých odborníkov ideálnym časom presunúť dieťatko z postieľky do väčšej postele. Ak sa v „bábätkovskej“ cíti dobre, neponáhľajte sa s tým zbytočne. Obvykle však majú deti v tomto veku snahu zmeniť to a pýtajú sa z postieľky von.
Prichádza čas nachystať si nočník a začať s nácvikom, v 18-tich mesiacoch deti už cítia plný mechúr aj konečník. Niektoré batoľatá uprednostňujú od začiatku toaletu, lebo to vidia u rodičov alebo starších súrodencov. Hlavná zásada znie – k ničomu dieťa nenútiť. Najprv ho nechajte posedieť si len tak na nočníku alebo toalete. Obvykle, keď je bez plienky, sa aj vyciká, prípadne „vykaká“ a príde na to, k čomu nočník a toaleta slúžia. Každé dieťa je iné a kým jedno si veľmi rýchlo zvykne robiť malú aj veľkú potrebu na nočníku, iné sa do nočníka či toalety vyciká, no so stolicou počká na plienku. Odplienkovávanie nie je záležitosťou jedného či dvoch dní a treba rátať s „nehodami.“ Na poobedný a nočný spánok ešte plienku používajte.
Dôležitou motiváciou pre úspešné zvládanie rôznych zručností je pre deti prehnané až teatrálne chválenie. V tomto období patrí k najdôležitejším výchovným nástrojom.
