O terorizme treba hovoriť aj s deťmi, ale ako?
Zdroj: wikimedia commons.com
Teroristické útoky, ktoré zapĺňajú stránky novín, televízií a rádií sú témou, o ktorej by rodičia mali hovoriť aj s deťmi. Najmä, ak sa na to pýtajú.
Bezprostredný inštinkt väčšiny rodičov po akejkoľvek hroznej udalosti je ochrániť pred ňou deti. Aj keď je to úplne prirodzené, podľa odborníkov to nie je vždy ten najlepší prístup. „Neváhajte s deťmi o teroristických útokoch či problematike migrantov hovoriť,“ radí vo svete uznávaný detský psychológ Harold Koplewicz. „Je veľmi pravdepodobné, že vaše dieťa bude počuť o tom, čo sa stalo. Deti sa najviac boja neznámeho, preto je dôležité ich informovať,“ hovorí. Tváriť sa, že terorizmus sa nás nijako nedotýka, je v dnešnej dobe nemožné.
Psychológovia radia deti nevystrašiť. Aj keď ide o hroznú tému, treba s nimi hovoriť pokojne. „Verte svojim inštinktom, deti sa líšia v úrovni úzkosti a zraniteľnosti,“ pripomína Koplewitz. Kým pre jedno dieťa nie sú desivé videá či obrázky veľmi zaujímavé, nijako na ne nereaguje a radšej si zahrá futbal alebo hru na počítači, citlivejšie deti to môže naozaj negatívne poznačiť.
Ako diskutovať o hrozných udalostiach s deťmi podľa veku
Predškoláci:
Deti mladšie ako šesť rokov majú tendenciu mýliť si fakty s obavami. Toto je podľa odborníkov vek, kedy ešte deti nedokážu pochopiť, o čo ide, preto je vhodné obmedziť im prístup k správam a dávať si pozor aj na to, o čom sa pred nimi rozprávate. Ak sa dieťa pýta, vtedy treba odpovedať, ale opatrne. „Pamätajte si, že im nemusíte dávať viac informácií, než žiadajú,“ radí Koplewitz.
Mladší školáci:
Psychológovia odporúčajú nechať rozhodnutie o diskusii na tému teroristických útokov či iných hrozných udalostiach na deťoch. Ak sú si vedomé toho, čo sa stalo a pýtajú sa, treba im odpovedať, no tak, aby sme ich upokojili a nevzbudzovali v nich strach. Nie je však dobré ani klamať a situáciu zľahčovať.
Nemusíte sa ponoriť do detailov, ako je presný počet ľudí, ktorí zomreli napríklad naposledy vo Francúzsku, alebo im hovoriť, že útoky boli koordinované a podobne. Snažte sa hovoriť vecne a nedramatizovať. Na druhej strane, otázky detí neignorujte. U detí vo veku 6 až 11 rokov môže byť práve znalosť faktov posilňujúca a zmierniť ich prípadnú úzkosť.
Terapeuti radia, aby ste deťom zdôraznili, že udalosti, ako sú teroristické útoky, sa nedejú denne, sú zriedkavé a je len málo pravdepodobné, že by sa udiali im. No obavy detí sú prirodzené. Práve v tomto veku sú egocentrické a veria, že akákoľvek zlá vec, ktoré sa udeje kdekoľvek, sa stane aj im. „Dajte deťom pocítiť, že sú v bezpečí a milované,“ radí psychológ Paul Coleman, autor knihy Hľadanie mieru, keď je tvoje srdce rozbité na kúsky.
Ak sa dieťa na útoky nepýta, nebeží k televízoru vždy, keď ukazujú nejaké „krváky“ a nepozerá si správy a články o útokoch v novinách a časopisoch, netreba s témou začínať.
Starší školáci:
Len preto, lebo deti sú už staršie, nemusia automaticky chápať, o čo pri teroristických útokoch ide. Spýtajte sa ich, či o útokoch počuli a čo si o tom myslia. Na ich otázky odpovedajte priamo a jednoducho. Zdôraznite, že sú v bezpečí a dospelí robia všetko pre to, aby sa podobným tragédiám zabránilo. Deti v tomto veku vidia veci z hľadiska kladných hrdinov a zbabelcov. Môžu mať záujem o viac detailov, ale odborníci radia neposkytovať im ich.
Ak sa vám zdá, že váš školák je znudený alebo reaguje na teroristické útoky či iné pohromy ľahostajne, neprepadajte panike. Každé dieťa spracováva znepokojujúce udalosti inak. Niektoré chce tráviť viac času s rodinou alebo kamarátmi, iné vyhľadáva skôr samotu a ďalšieho sa to nijako nedotklo, lebo má „hlavu úplne inde“ a nie je vylúčené, že si ani neuvedomil, že sa vo svete niečo podobné deje.
Napríklad teroristické útoky vo Francúzsku sa určite inak podpísali na školákovi, ktorý síce vie, že táto krajina existuje, no nikoho odtiaľ nepozná a inak na školákovi, ktorý tam má príbuzných alebo kamarátov a doma sa o tejto téme veľa diskutuje. Rovnako horší vplyv majú na deti, ktoré sa samy nedávno stali súčasťou nejakého incidentu alebo počuli o tom, že niekto niekoho zabil alebo niekoho z okolia okradli a podobne. Nie je zlé vymyslieť si s dieťaťom spôsob dorozumenia sa v prípade neočakávanej udalosti – kam vám môže zavolať, prípadne si určiť miesto, na ktorom by ste sa stretli „keby dačo“.
Stredoškoláci:
Deti vo veku stredoškolákov sa určite k informáciám o teroristických útokoch dostali tak v televízii, ako aj novinách či na internete. Určite sa o tom bavia s kamarátmi a učiteľmi v škole. Niekedy vedia aj viac ako rodičia a diskusie nie sú jednoduché. Ak má potomok v budúcnosti v pláne žiť niekde v zahraničí, dobre je diskutovať v súvislosti s terorizmom aj o tejto otázke. Ideálne je pustiť sa do takejto debaty pri nejakej spoločnej činnosti a „nesiliť“ ju, lebo pre deti vo veku stredoškolákov je typické, že hovoria často to, čo nechcú a snažia sa najmä odporovať myšlienkam dospelého.
Mladých ľudí v tomto veku už neupokojíte uistením, že im sa nič podobné stať nemôže, nebudú nikdy zranení a že sú v úplnom bezpečí. Bavte sa o tom s nimi v rovine pravdepodobnosti a viery, že nech sa rozhodnú žiť kdekoľvek, nikdy nebudú musieť teroristickému útoku čeliť. A najmä hovorte o tom, čo robiť v prípade núdze. Diskusia o terorizme so stredoškolákmi je dobrou príležitosťou baviť sa o násilí a jeho účinkoch.
Odborníci sa zhodnujú, že najdôležitejšie pre dieťa v každom veku a po akejkoľvek hroznej udalosti je venovať dieťaťu ČAS.
