Blížia sa zápisy do školy: Títo rodičia svoj výber ľutujú! Na čo si dať pozor?
Zdroj: gettyimages.com
Marec a apríl sú už tradične mesiacmi, kedy si rodičia predškolákov vyberajú základnú školu. Niekto si automaticky vyberie školu, ktorá je najbližšie jeho bydlisku, iný rodič dáva prednosť kvalitnej škole, hoci do nej dieťa bude musieť dochádzať.
Na výber sú aj športové triedy, kvalitná angličtina, rôzne aktivity či centrá voľného času ako súčasť školského areálu. Mnohí rodičia v neposlednom rade riešia aj to, či by pre dieťa nebola vhodnejšia cirkevná škola, montessori výučba či malotriedka s osobitným prístupom ku každému.
Dochádzanie dobre zvážte
Mnoho rodičov, najmä ak žijú na vidieku, dá prednosť škole v meste, kam napríklad dochádzajú do zamestnania. Dobre túto variantu zvážte. Pokiaľ v budúcnosti budete meniť zamestnanie, môže sa stať, že dieťa ostane odkázané na viacero spojov, či dokonca na kombinovanie dopravy z obce do mesta a potom ešte na mestské spoje.
Dochádzanie nemusí byť zlé, no mnoho rodičov vám potvrdí, že spoje po čase ubúdajú, či komplikujú sa. Ak sa k dochádzaniu pridajú poobedné tréningy, bude kombinovanie, čakanie, cestovanie a parkovanie ešte o level náročnejšie.
“Vybrali sme dcére školu v meste, aby mala príležitosť učiť sa v triede, kde bola kvalitná angličtina. Obaja s mužom využívame cudzí jazyk v práci denne a je to pre nás priorita. Lenže potom som cez covid ostala na homeoffice a do kancelárie som sa už nevrátila.
A to nám v ďalšom ročníku všetko skomplikovalo. Pribudlo dlhšie vyučovanie, atletika na opačnej strane mesta a keď mali deti nácviky na školské predstavenie, zistila som, že točím cestu do mesta aj štyrikrát za deň.
Spoje u nás nie sú dobré, pretože autobusy poobede prakticky nechodia, naviac poobede musí dcéra aj hodinu čakať.” Hovorí mamička osemročnej dcéry, ktorá dochádza z obce vzdialenej šesť kilometrov.
Vybrali sme si montessori, no systém sa v tretej triede zmenil
Rodičia sa často rozhodnú dať prednosť alternatívnemu smeru pred klasickými hodinami. Čo však v prípade, že škola po čase nie je schopná zabezpečiť žiakom adekvátnu kvalitu?
Túto skúsenosť má aj otec dvoch synov, ktorí šli zámerne po zaujímavom programe, ktorý ponúkala škola v meste.
“V našom meste sú kvalitné školy, ale my sme chceli jednoznačne montessori triedu. Synovia sú dvojičky, pričom jeden mal od detstva problémy s vnímaním autority, skrátka bol náročný. Chodili do montessori škôlky, kde bolo málo detí, osobitný prístup, skrátka niečo pre neho. Bolo to drahšie, ale stálo nám to zato, aby sme do vlastných detí zainvestovali.
Vybrali sme si opäť montessori triedu, ale nastal tam dosť veľký problém. Po dvoch rokoch učiteľka odišla na materskú a do triedy dali staršiu pani učiteľku, ktorá zaviedla úplne klasické výchovné metódy.
Celá investícia do kvalitnejšej výchovy tak skončila na tom, že škola už nemala možnosť zabezpečiť ďalšieho pedagóga. Deťom to nakoniec bolo jedno a učiteľku si obľúbili, ale mňa a manželku to chvíľu mrzelo.”
Dcére chýbali spolužiaci, nakoniec sme menili školu
Pokiaľ máte tiché, citlivé dieťa, ktoré je viac naviazané na kolektív, môže nastať problém, ak mu vyberiete novú školu. Mnoho detí, ktoré si zvykli na spolužiakov, veľmi zle znáša, ak sa odrazu ocitnú v triede s novým kolektívom, kým ich škôlkarski spolužiaci sú v inej škole.
Obzvlášť citeľné to môže byť, ak sa títo noví spolužiaci už poznajú a majú medzi sebou vzťahy. Začleniť sa môže byť o to ťažšie. Takú skúsenosť má mama prváčky, ktorá sa necítila v nepoznanom kolektíve dobre.
“Moja dcéra bola v škôlke smelá a sebavedomá. Neuvedomila som si, že sa v triede cítila bezpečne a mala veľmi rada svoje kamarátky. Väčšina rodičov si vybrala školu, ktorá bola blízko škôlky, v rámci spádovej oblasti.
My sme vybrali školu, ktorá mala najlepšie referencie a skvelý program, biológiu so zvieratkami, výlety, aktivity pre rodičov a deti, skrátka kvalitný voľný čas. Školu sme mali nakoniec radšej ako dcéra. Tej od prvého dňa chýbali kamaráti. Ostala plačlivá, nechcela chodiť do školy, bolelo ju brucho. Aj učiteľka ma upozornila, že je nesvoja a nezapadla do kolektívu.
Po pár mesiacoch sa dcéra priznala, že deti v triede sa kamarátia, poznajú sa a ona chce svoju starú triedu. Ešte sme to skúšali, ale nakoniec sme dieťa prestali trápiť. Poprosili sme riaditeľa školy o prestup a v novom polroku už bola v inej škole medzi bývalými spolužiakmi.
Dcéra pookriala aje spokojná, hoci ide o celkom bežnú školu. Jej to však bolo jedno.”
