Mesiac narodenia: Čo hovorí o zdraví vášho dieťaťa
Zdroj: Thinstock.com
Deti narodené v máji a júni majú najmenší „nábeh“ na rôzne choroby. Naopak, najviac chorôb hrozí októbrovým a novembrovým deťom. Zistite, ako je to s vašimi pokladmi.
Mesiac narodenia ovplyvňuje nielen osobnosť, ale aj zdravie. Podľa vedcov z kolumbijskej univerzity práve to, kedy sme sa narodili, podmieňuje riziká niektorých typov ochorení. U ľudí narodených v niektorých mesiacoch prevládajú také ochorenia, ako je astma či zápaly horných dýchacích ciest, u iných zase žalúdočné problémy.
Vedci však upozorňujú, že i keď našli určité korelácie medzi mesiacom narodenia a ochoreniami, riziko je také nízke, že potenciálnym rodičom nestojí za to zámerne sa snažiť mať bábätko v inom ročnom období.
Deti narodené v marci alebo apríli majú vyššie riziko rozvoja kardiovaskulárnych ochorení než deti narodené v septembri, októbri alebo v novembri.
Drobci, ktorí sa narodili v októbri a novembri môžu častejšie bojovať s ochoreniami dýchacích ciest než ich rovesníci narodení v zime a na jar.
Deti narodené na jar sa môžu potrápiť so žalúdočnými problémami, rovnako ako aj deti narodené na jeseň. Žalúdok a črevá najmenej často trápia ľudí narodených v lete a v zime.
Tie ratolesti, ktoré prišli na svet začiatkom zimy, majú väčšie riziko vzniku neurologických ochorení, ako deti narodené v ďalších ročných obdobiach. Platí to najmä pre novembrové deti.
Rovnako je to aj s chorobami reprodukčnej sústavy, ako je napríklad neplodnosť. Najväčšie riziko majú tiež novembrové deti.
U detí narodených v zime a na jar (december, január, február, marec) hrozí o niečo častejšie rozvinutie schizofrénie a bipolárnej poruchy. Najmenej často sa objavujú u ľudí narodených v júli, auguste a v septembri.
Jarní ľudia, ktorí sa narodili v apríli, máji a júni, majú častejšie samovražedné sklony ako tí, ktorí sa narodili v ostatných mesiacoch roka, najmä na jeseň a v zime.
Narodil sa váš drobček v máji, júni alebo júli? Potom sa nečudujte, ak bude trpieť dyslexiou. Vedci dokonca prišli s teóriou, že ešte častejšie sa vyskytuje dyslexia u detí, ktorých mama prekonala v tehotenstve chrípku alebo ju napadol vírus osýpok.
Na záver: Dôležité je uvedomiť si, že existuje množstvo faktorov, ktoré zdravie človeka ovplyvňujú – genetika, stravovacie a pohybové návyky, všeobecné životné podmienky, zemepisná poloha a podobne.
Mohlo by vás tiež zaujať:
Prečítajte si, čo o vašej rodine prezrádza priezvisko
Šup do postele: Deti, ktoré chodia spať skôr, sú zdravšie!