Môže maznavá detská reč dospelých "pokaziť" bábätko?
Zdroj: thinkstock.com
Určite sa vám stalo, že ste so znechutením pozorovali rodičov, ktorí so svojim päťročným predškolákom šušlali a cukrovali sa, ako keby ešte nosil plienky.
Ide vás pri takýchto obrázkoch šľak trafiť a máte chuť tým rodičom vysvetliť, že sa môžu s ratolesťou rozprávať aj úplne normálne? Určite ste však videli aj opačný extrém, keď rodičia svojmu ročnému dieťaťu, ktoré spoza dudlíka ledva vykukuje na veľkého psa, oznámia: „No povedz, Juraj, nie je toto nádherný samec dalmatínca?“ (Jurko, samozrejme, nepovie vôbec nič, lebo nielenže nevie, čo je to „nádherný“ či „dalmatínec“, ale už vôbec netuší, čo to je „samec“.) Takáto neprimerane a zbytočne zložitá reč, hoci spisovná, je Jurkovi málo platná. Rodič by mu urobil oveľa väčšiu službu, keby zašušlal jednoduchú vetu: „Požri havo, aha, havino!“
Päť spôsobov ako hovoriť s dieťaťom bez slov
Samozrejme, že s dieťaťom netreba zbytočne šušlať. Ak sa ale s malým bábätkom, ktoré aj tak iba džavoce maznáme a džavoceme detské „ťuťu-muťu-kuťu“, vôbec mu to neprekáža. Naopak, pre malé dieťa to má obrovský stimulačný význam. Takémuto malému dieťaťu je úplne ukradnuté, či šušleme. Dôležité je, že s ním hovoríme, nech už je to o čomkoľvek. Dieťa veľmi dobre vníma to, že sa mu približujeme, že sa s ním láskame, že s ním hovoríme, že ten zvláštny hlas a reč sú len a len pre neho, že chceme, aby sa tešilo a čakáme, že nám niečo zadžavoce naspäť. ..
Ak budeme dostatočne vnímaví k dieťaťu, spozorujeme, že sa prirodzene vylaďujeme na jeho potreby, že si s ním mrmleme „tie jeho zvuky“, pomenovávame predmety, na ktoré sa pozerá a hovoríme o tom, čo je pre neho práve v tejto chvíli dôležité. Stačí len pozorne a vnímavo dieťa sledovať. To sa však nepodarí, ak ste si to naplánovali iba na 19.30 večer a ešte popri tom poškuľujete na televízne správy. Vyžaduje si to váš čas, pozornosť a lásku, celý deň, každý deň, kedykoľvek – nie je to kurz jogy, je to život.
Ktorý hlas milujú bábätká najviac?
Takáto detská reč (tzv. baby talk) sa neskôr zmení. Rodičia sa postupne prirodzene a spontánne prispôsobujú svojmu rastúcemu dieťaťu. Nebudete sa predsa s trojročným dookola hrať „baľam-baľam-buc“. Keď dieťa vyrastie, zahráte si pexeso, na schovávačku alebo na zoo a budete sa s ním rozprávať stále „normálnejšie“ a stále o čosi komplexnejšie.
Bábätká si majú tiež čo povedať
Pravidlo znie: Buďte o krok – ale naozaj len o krok! – pred svojim dieťaťom
Ak dieťa hovorí ešte len prvé slová, opakujte ich po ňom a pridajte jedno, dve nové. Ak dieťa tvorí dvojslovné vety, vy hovorte len o malú trošku viac. Ako keby ste dieťaťu pomáhali kráčať po „rečových schodoch“: idete pred ním, držíte ho za ruky a pomaly mu pomáhate zdolávať schodík po schodíku. Ako keby ste mu chceli ukázať: „Toto sa naučíš povedať zajtra, skús to po mne opakovať“. Stačí sa len pridŕžať zdravého rozumu.
Stručná tabuľka vývinu reči dieťaťa
0 – 6 mesiacov:
Dieťa „ozvučuje“ svet (=vokalizuje), tvorí zvuky goj, agne, chrrr... Komunikuje pohľadom, plačom, spokojnosťou a úsmevom.
6-12 mesiacov
Dieťa džavoce ba-ba-ba, da-da-ňe, gaj-beňe... Začína rozumieť. Komunikuje gestami.
12 – 18 mesiacov
Prvé slová: ta, ma, hau...
18 – 24 mesiacov
Dvojslovné vety: mama da, havo bo, tata pápá
24 – 36 mesiacov
Rečový boom: dieťa si osvojuje celú gramatiku. Tvorí postupne trojslovné a stále dlhšie vety. „Tata ide pápá.“,“So to je?“, „Boj tento ujo ďobí?“, „A ja takúto babiku dam špinkať.“
3 roky
Dieťa tvorí súvetia: „...aby ona neboja unavená a aby nepakaja...“ Upresňuje si používanie gramatiky. Učí sa rozprávať príbehy: „Špajdumen maj taku paučinu, čo vyštejuje a on potom špadoj. A pišej zjí špajdumen a chčej ho chytiť. Kupiš mi take jukaviče, čo davaju paučinu, mami?“
4 – 6 rokov
Upresňuje si výslovnosť. Rozširuje si slovnú zásobu = „intelektualizuje“ svoju reč.
Písali sme v Detskej poradni:
Deťom ponúkajte bezpečnejšie druhy ovocia a zeleniny
Poradíme vám, ako predchádzať problémom pri stole
