Ako prestať kričať na deti? Urobte toto!

Ako prestať kričať na28.04.2021 |

Výbuchy hnevu a kriku u rodičov nevedú k tomu, že deti začnú poslúchať. Naopak, spúšťajú ešte horšie správanie. Ako však tieto tirády raz a navždy zastaviť?

„Pred chvíľou mi takmer praskla cievka v oku, keď som kričala na svoje tri deti, aby išli spať. Inokedy som doslova vrieskala, keď som sa ich snažila ráno vypraviť do škôlky a do školy. Keď som ich päťkrát požiadala, aby sa obuli a ony to ignorovali alebo robili niečo úplne iné, uchýlila som sa k mojej rodičovskej motivačnej stratégií: kričať na plné hrdlo,“ opisuje trojnásobná mama Lenka (34). Ako hovorí, je si dobre vedomá toho, že nejde o inteligentnú voľbu, no nevie si pomôcť. „Po prvé, zmení  ma to na rodiča, ktorým som nikdy nechcela byť. Po druhé, deti aj tak nikdy nezačnú robiť to, čo od nich chcem. A po tretie, je to také... strašne hlasné. A čo je najhoršie, viem, že je to aj škodlivé,“ hovorí. Za pravdu jej dáva aj štúdia publikovaná v časopise Child Development, ktorá ukázala, že deti, na ktoré rodičia kričia, sú agresívnejšie. Podobné stavy ako Lenka však prežíva veľa rodičov.

Občas na deti zakričí snáď každý rodič, najmä ak nemá doma jedináčika. A väčšina z nich sa potom cíti zle. Prieskum medzi rodičmi odhalil, že zo všetkých vecí, ktoré vyvolávajú u nich pocity viny, patrí kričaniu a fyzickým trestom prvá priečka. Trápi ich to viac ako  to, že ich deti trávia priveľa času pri elektronike alebo že im nepripravujú zdravé jedlá. Ako to však dostať pod kontrolu?

Podľa Laury Markhamovej, autorky knihy Pokojný rodič, šťastné deti, je odpoveďou jednoducho tento návyk prerušiť. Celý proces ako to dosiahnuť pozostáva z 5 krokov.

1. Prestaňte kričať pri bežných situáciách

Kým sa vedome nemotivujeme, ani si neuvedomujeme, ako často zvyšujeme hlas pri každodenných situáciách. „Večera je na stole!“, „Stíš tú hudbu!“, „Vypni už počítač!“, to všetko sú momenty, pri ktorých automaticky pridáme na hlase. „Namiesto toho  skúste ísť priamo k deťom apovedzte im to normálnym hlasom,“ navrhuje rodičovská terapeutka Eileen Kennedy-Moore.

Znie to jednoducho, ale nie je to také ľahké. Môže to trvať aj niekoľko týždňov, než si zvyknete nezvyšovať hlas v bežných situáciách. Keď však vydržíte, výsledky sa dostavia. Keď nebudete zvyšovať hlas vy, stíšia sa aj deti.

2. Uhaste svoj vlastný oheň

Znamená to nájsť si denne na sebe pár minút a venovať ich meditácii. Mnohé štúdie dokazujú, že čas na dennú introspekciu nám pomáha „schladiť sa z horúčavy okamihu“. Jednoducho, je dôležité ignorovať v danom okamihu rozptýlenie a sústrediť sa na seba. Ak je to pre vás problém, dajte šancu hodinám jogy alebo pilatesu. Cestou je aj to, keď si nájdete meditačné techniky na internete. Stačí naozaj pár minút. Učí nás to sebaovládaniu.

3. Vymyslite si „bezpečné“ slovo alebo frázu

Odborníci radia použiť v momente, keď idete vybuchnúť a kričať, nejaké slovo alebo frázu, ktorá vo vás vyvoláva príjemné pocity. Môže to byť napríklad slovo SNEH, lebo predstava padajúceho snehu upokojuje myseľ. Ak vás upokojuje niečo iné, privrite oči a skúste používať to. Tiež to vyžaduje čas, ale po určitej dobe by sa vám malo začať dariť ovládať svoje emócie a slová vyvolávajúce príjemné pocity sú osvedčeným terapeutickým prostriedkom.

4. Buďte k deťom bližšie

To, že budete kričať menej alebo krik úplne potlačíte, neznamená, že deti budú okamžite ako mávnutím čarovného prútika počúvať a urobia všetko na prvýkrát. Veľakrát budete mať chuť jačať ako „Viktorka u splavu“. Odborníci však navrhujú, aby ste opätovne neskĺzli k tejto metóde alebo neriešili všetko zákazmi. Namiesto toho by ste sa mali zamerať na jemnejšiu metódu: opätovné pripojenie. Znamená to dostať sa na úroveň dieťaťa, objať ho a povedať, že rozumiete ako sa cíti. Zachovajte láskavý tón. Vy ste dospelá osoba, ktorá by mala vedieť ovládať emócie.

Keď napríklad dieťa nechce vypnúť televízor, nezačnite kričať alebo sa vyhrážať zákazmi. Sadnite si k nemu, pohladkajte ho a skúste povedať láskavým, ale pevným hlasom: „Viem, že sa ešte chceš pozerať, ale už stačilo. Môžeš mi, prosím, podať diaľkový ovládač? “ Treba rátať s tým, že to nepôjde hneď od začiatku hladko, ale vydržte! Možno vás prekvapí, ale dieťa bude reagovať úplne inak, ako keby ste si ovládač vynucovali krikom.

5. Zmiernite spúšťače kriku

 „Musíte byť schopní zachovať si pohodlie, aby si deti udržali svoje,“ hovorí Vanessa Lapointe, autorka knihy Disciplína bez poškodenia: Ako dosiahnuť, aby sa vaše deti správali dobre. Začnite hneď ráno tým, že ich nebudete budiť nepríjemným tónom, ale zvoľte príjemnejší neutrálny spôsob. Povedzte napríklad: „Dobré ráno miláčik“ a snažte sa udržať úsmev. Náladu im môžete zlepšiť aj tým, že im prezradíte niečo zaujímavé, čo ich čaká popoludní. Môže to byť olovrant, ktorý majú rady, prechádzka na obľúbené miesto alebo hra.

Deti bývajú ráno obvykle mrzuté, preto ich stále nepoháňajte, ale skúste zaujať ich pozornosť, aby sa chystali bez zlej nálady. „Sú to úplné maličkosti, napríklad poukážem na to, že náš pes grgol tak hlasno, až som poskočila. Deti sa na tom zabávajú a ani nevedia ako sa najedia, poumývajú a poobliekajú,“ radí mama Majka (42), ktorá je v procese učenia sa nekričať. „Humor je to, čo prelomí napätie u detí aj u dospelých, vyskúšajte to,“ odkazuje Vanessa Lapointe.

„Odkedy som sa pred mesiacom vydala na túto cestu, všimla som si v našom dome niečo neznáme: ticho. Nie je to vždy pokojné, ale celá rodina, nielen my dospelí, ale aj deti, je určite menej hlučná. Teraz, keď kričím, je to zvyčajne z vážneho dôvodu - ako keď Kamilka takmer vybehla na cestu bez toho, aby sa poobzerala okolo seba. A keďže kričím oveľa menej, moje deti vlastne počujú, čo hovorím,“ dodáva spokojná Majka.

gettyimages.com
Autor: © Zoznam/az

Ďalšie články

Diskusia