Štyri znaky, že deti nad vami vyhrávajú

Štyri znaky, že deti24.07.2020 |

Rodičovstvo je niečo ako chystať sa do vojny. Sledujete deti v ich prostredí, vymieňate si taktiku s inými rodičmi, vymýšľate stratégiu a vydávate sa do boja...

... len aby ste zistili, že všetky taktické porady a stratégie sú vám úplne na nič. Deti rodičov snáď vždy prekonajú. Ani si to nevšimnú a ony úplne prirodzene všetky ich plány prekazia a dospelákom nezostáva nič iné, len uznať porážku. Stačí nahliadnuť do väčšiny príbytkov rodín s deťmi a naskytne sa vám, samozrejme v rôznych obmenách, veľmi podobný obrázok...

 Tu sú štyri znamenia, ktoré jasne svedčia o tom, že ratolesti si podmanili bojisko:

1. Mama chce odísť z domu, no zistí, že nemá ani jediný zodpovedajúci pár topánok. Je to preto, lebo batoľatá milujú skúšanie a prenášanie rodičovskej obuvi. Ak máte topánky neuvážene v dosahu detí, inak to dopadnúť nemôže. Najväčším problémom nie je ani tak ich roznášanie, ale skôr pôsobenie paranormálnych síl, pre ktoré nie je možné nájsť obidve aj keď sa akokoľvek snažíte. Aj keď predtým ste na existenciu čiernych dier neverili, pri deťoch uveríte...

2. Aj keď poctivo platíte káblovku či satelitný príjem a mali by ste mať možnosť vybrať si z množstva programov, v skutočnosti u vás beží len jeden – ten detský. Rodičia obvykle vedia omnoho viac o Spidermanovi, malých poníkoch či  prasiatku Štíhlikovi než o dianí vo svete alebo o filmových trhákoch, o ktorých rozprávajú ich bezdetní známi.

 
 

3. Deti sa prevtelia do Niccola Machiavelliho (podľa neho cieľu treba podriadiť všetko), keď sa ich snažíte uspať. Neexistuje nič, či už láskavá cesta alebo podlá lesť, ako dostať deti do postele. V momente, keď ratolesť do nej položíte, má strašne veľa dôvodov z nej vyjsť. Buď je to mokrá plienka, hlad, smäd, potreba ísť cikať, umyť si lepkavú ruku alebo nutnosť ešte raz vás objať a pobozkať. Keď nekompromisne trváte na tom, že posteľ neopustí, o päť minút budete počuť hlasný nárek vyvolaný strašidelnými snami alebo tajomnými zvukmi vychádzajúcimi z niektorého kúta izby. Zvyčajne rezignovane prečítate ďalších päť rozprávok, absolvujete ďalšie kolo objímania a bozkávania, až vyčerpaní zaspíte ešte skôr ako dieťa.

4. Pri upratovaní príbytku sa cítite ako Sizyfos, ktorý znova a znova opakuje márnu robotu. Môžete to robiť aj desaťkrát za deň, poriadok nikdy nedosiahnete. Nech všetko akokoľvek dokonale kompletne upracete, po piatich minútach u vás nanovo vládne chaos a obývačku od steny k stene zdobí synov autopark alebo dcérkina zbierka bábik. Váš krik a mierne šialený pohľad v očiach deti nechápu, veď podľa nich je to zoradené priam dokonale. Chyba bude asi vo vás...

Áno, deti naozaj vyhrávajú bitky, no verte tomu, že vojnu vyhráte vy – mama a otec. Cez tie rozhádzané topánky, zeleninu v škatuli na hračky, slinami polepené okná či počmárané steny rastú z nich šťastní a nezávislí mladí ľudia pripravení spoznávať svet. Ako rodičia nemôžeme očakávať, že vyhráme každú bitku. Priznajme si to, dieťa nám milujúcim pohľadom dáva najavo, že sme stredom jeho vesmíru a všetko to delostrelectvo, ktoré proti nám používa, naozaj potrebuje. Skutočným víťazstvom je vidieť, ako z ratolestí rastú ľudia, na ktorých môžeme byť hrdí.

 

 


Foto: thinkstock.com
Autor: © Zoznam/az

Ďalšie články

Diskusia