Bábätká, ktoré zostanú aj po pôrode spojené pupočnou šnúrou s placentou trochu dlhšie, sú vo výhode. Neskôr majú lepšie sociálne zručnosti aj jemnú motoriku.
Čoraz populárnejší lotosový pôrod, po ktorom sa pupočná šnúra neprestrihne, ale počká sa až na jej prirodzené oddelenie, má podľa expertov určitý zmysel, no nie až taký, aký mu mnohé ženy pripisujú. Ako vyplýva zo záverov štúdie zverejnenej v časopise JAMA Pediatrics, u štvorročných detí, ktoré zostali spojené s placentou viac ako tri minúty po narodení, mali vyššie sociálne zručnosti, ako aj rozvinutejšiu jemnú motoriku než deti, ktorým prestrihli pupočnú šnúru v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd po narodení. Čo je veľmi zaujímavé – tieto rozdiely sa ukázali len u chlapcov a odborníci nenašli žiadny relevantný dôvod, prečo to tak je. V IQ však žiadne rozdiely nezistili.
„Z mnohých štúdií je zrejmé, že všetky deti, ktoré sa narodili v termíne a pred termínom, majú z príjmu ďalšej krvi z placenty úžitok,“ hovorí neonatologička Heike Rabe z Veľkej Británie. Odloženie prestrihnutia pupočnej šnúry znamená pre novorodenca viac krvi z placenty, zvýšenie objemu krvi a spolu s tým železo, ktoré je nevyhnutné pre vývoj mozgu.
Tiež to zmierňuje prechod bábätka z lukratívneho života v maternici do vonkajšieho sveta.
Prečítajte si tiež:
