Japonskí vedci potvrdili to, čo asi všetci rodičia vedia – bábätká niekedy plačú len pre to, aby si vynútili našu pozornosť. Je to na škodu alebo naopak?
„Falošne“ plakať dokážu už aj sedemmesačné bábätká. Kým novorodenci nám plačom dávajú najavo svoje skutočné emócie, staršie bábätká ho dokážu už využívať vo svoj prospech, len aby získali našu pozornosť. S týmto záverom prišli japonskí psychológovia, ktorí si dali tú námahu a detský plač odborne preskúmali.
Zámerný plač nemá v sebe negatívne emócie
Vedci pozorovali vyše pol roka plač dvoch dievčatiek vo veku sedem a deväť mesiacov. Psychologička Hiroko Nakayama si ich nahrávala s videokamerou dvakrát za mesiac počas jednej hodiny. Mladšie bábätko malo počas výskumu 68 epizód plaču a u staršieho ich zaznamenala 34. Štúdia , ktorá bola publikovaná v časopise Dojčenské správanie a vývoj, sa zameral na výskyt pozitívnych a negatívnych emócií vo chvíľach bezprostredne pred a po plači.
Negatívne emócie boli definované ako tie, keď boli deti „zdanlivo zúfalé,“ zatiaľ čo pozitívne emócie boli definované ako tie, „keď deti neboli zdanlivo zúfalé alebo mali dobrú náladu.“ Aj keď vo väčšine prípadov bolo bezprostredne pred a po plači pozorované negatívne správanie, našli sa aj výnimky – bábätko bolo pred spustením plaču veselé a trval len dovtedy, kým sa mu nepodarilo upriamiť na seba matkinu pozornosť. Toto správanie psychológovia označili ako zámerný plač. Zámerné plakanie je ľahko rozpoznateľné, lebo hneď po ňom nasledujú pozitívne emócie.
Falošný plač využívajú najmä súrodenci
Vedci si všimli, že mladšie bábätko používalo falošný plač častejšie ako staršie. Úlohu v tom zohralo aj to, že sedemmesačné dievčatko má staršieho súrodenca a deväťmesačné je jedináčik. Súrodenec podľa výsledkov prieskumu jednoducho musí súperiť o pozornosť rodičov, preto je zámerný plač pre neho typickejší. Z toho jasne vyplýva, že súrodenci rozvíjajú a stimulujú komunikačné schopnosti.
Bábätká, ktoré dokážu zámerne plakať, lepšie komunikujú
Psychologička upozorňuje, že aj keď väčšina ľudí má tendenciu pozerať na falošný plač negatívne, v skutočnosti môže mať pozitívny vplyv na vzťah rodičov a detí. „Falošný plač je užitočná forma komunikácie, ktorá výrazne prispieva k emocionálnemu vývoju dojčiat,“ vysvetľuje. Deti, ktoré sú schopné predstierať plač, dokážu úspešne komunikovať s ľuďmi, ktorí ich obklopujú a aj vďaka nemu obohacujú vzájomný vzťah.
