Som takmer 15 rokov vydatá a až teraz som si uvedomila, že som vlastne celé tie roky nežila. Že som sa najskôr starala o malé deti, medzitým o domácnosť, o manžela, aby si mal čo obliecť.
A aby mal čo jesť, o to, aby z peňazí, ktoré sme zarobili, bolo dosť na všetko. Teraz ma deti vlastne ani nepotrebujú, manžel má svoje koníčky a svoju prácu, žijeme vlastne len v jednej domácnosti, ale nie spolu. Tento život ma strašne ubíja, pripadám si akoby som ani nežila. Rozmýšľam aj nad rozvodom, prípadne nad tým, že sa odsťahujem. Nie som si však istá, či je to dobrý nápad...
„Zdieľam vaše pochybnosti. Najmä preto, že pokiaľ vám nie je jasné, čo konkrétne vám prekáža, čo by ste chceli zmeniť a ako žiť, tak vám rozvod ani sťahovanie nepomôže,“ hovorí odborná koučka Soňa Faková.
„Nie ste sama, čo v manželstve zabudla na seba, svoje potreby, svoje ciele. Tie roky, čo ste seba vlastne nevnímali, ste naozaj nežili. Ale, mám pre vás dobrú správu - na život naozaj nikdy nie je neskoro. Preto je super, že už takto živoriť nechcete.
Doprajte si čas na to, aby ste sa dostali sama k sebe, aby ste preskúmali, k čomu vás srdce tiahne, ako by ste chceli žiť. Ak zistíte, že medzi vaše potreby patrí aj váš manžel, tak mu to povedzte. Povedzte mu, že sa vám takýto život nepáči, že chcete žiť s ním, nielen vedľa neho. Možno bude prekvapený a možno prekvapený príjemne. Je totiž celkom pravdepodobné, že keď ste boli neviditeľná a nehmotná pre seba, taká ste boli aj preňho. Len ako niekto, kto sa síce postará, ale kto je tak v úzadí, ako keby ani nebol. A možno zistí, že o živú ženu skutočne stojí.
Je možné, že zistíte, že váš manžel je pre vás taký cudzí, že s ním už naozaj nechcete byť. V tom prípade je lepšie nebyť v žiadnom vzťahu, ako v nefunkčnom a ubíjajúcom. Len pripomínam, že ak je ešte čo zachrániť, je lepšie to skúsiť, než byť sama alebo od začiatku budovať iný vzťah. Mimochodom, nájsť ´toho pravého´ nie je vôbec jednoduché.“