Správna výchova dieťatka si vyžaduje značnú prípravu, no v živote sa môžu vyskytnúť nečakané situácie. Ako ,,zatočiť" so svojimi pochybnosťami ohľadom starostlivosti o dieťa?
Na Sárinku sme sa obaja s manželom veľmi tešili. Keď sme prišli z pôrodnice, zrazu sa to šťastie začalo miešať so strachom a pochybnosťami. Dokážem sa o ňu postarať? Zistím, čo potrebuje? Budem dobrá mama?
Ozval sa, ale aj hlások, ktorý hovoril: A teraz máš po živote! Už žiadne fitko ani kávičky s kamoškami! Žiadne „prieskumy“ po obchodoch! A ktovie, či sa Stano zriekne svojho tenisu a pravidelných pánskych jázd?! Ale bol tam aj iný hlások: Veď to dlho nepotrvá. Keď Sárinka trochu vyrastie, bude aj fitko, aj stretnutia s kamoškami...
„Narodenie dieťaťa a jeho prvé mesiace je naozaj najnáročnejšie obdobie na vybalansovanie vzťahu medzi partnermi, ale aj na vybalansovanie našich potrieb s potrebami dieťaťa,“ hovorí odborná koučka Soňa Faková.
„Recept na to, ako všetko zladiť neexistuje, na to musí prísť každá mama sama. Každá má totiž iné potreby a iné predstavy. Sú však zákonitosti, ktoré k uspokojivému riešeniu určite nevedú. Predovšetkým je to automatické nadraďovanie potrieb dieťaťa nad svoje vlastné. Okrem iného sa tým narúša prirodzená hierarchia medzi deťmi a rodičmi. Realita je totiž taká, že bez rodiča by dieťa neprežilo, takže jeho potreby sú minimálne rovnako dôležité, ako potreby dieťaťa. Ak sa teda rodič nestará o seba, v podstate tým ohrozuje prežitie svojho dieťaťa.
Okrem toho vo svojom dieťati buduje falošnú predstavu o jeho dôležitosti, o tom, že je stredobodom vesmíru a že všetci a všetko sa točí len okolo toho, aby mu bolo vyhovené. Na druhej strane, keď sa naučí, že niekedy musí aj počkať, lebo v tej chvíli je dôležitejší niekto iný, získava oveľa reálnejšiu predstavu o fungovaní sveta.
Problémom ale tiež je, keď na dieťa ´kašleme´ a staráme sa len o svoje potreby. Najmä, keď máme doma bábätko, je naozaj treba niektoré svoje potreby potlačiť. Napríklad, je nezmysel trvať na tom, že mám nárok sa vyspať, keď v noci potrebujem svoje dieťa nakŕmiť. Ale aj v tomto veku sú chvíle, kedy bábätko môže počkať – kým sa oblečieme, dojeme, ideme na záchod...
Pri malých bábätkách to väčšinou ešte nie je také zložité. Náročnejšie situácie prichádzajú neskôr. Malé deti sa totiž vedia uspokojovania svojich potrieb nahlas a jednoznačne dožadovať. A pre rodiča nebýva jednoduché odolať a spraviť si názor na to, či si dieťa len vymýšľa, alebo niečo naozaj potrebuje a tiež sa pozrieť na to, akú potrebu má v tej chvíli on. Chce sa mi teraz ísť hrať? Alebo mám hlad či potrebujem len chvíľku pokoja?
Často svojmu dieťaťu vyhovieme, len aby sme tým získali pokoj a pár chvíľ pre seba. Lenže aj táto predstava nesedí. Dieťaťu vyplníme jedno želanie a už má po ruke ďalšie a ďalšie. A tá vytúžená chvíľa, kedy dieťa pochopí, že teraz je čas na mamu, jednoducho neprichádza. Preto je dôležité starať sa o svoje potreby včas, skôr, než budeme totálne vyčerpané a frustrované.
Svoje potreby často odkladáme aj preto, že sa obávame reakcie svojho dieťaťa a hlavne toho, že si s tým nebudeme vedieť rady. Obávame sa, že dieťa začne plakať, zlostiť sa, vrieskať a čo my s tým? Nie je to jednoduché, ale musíme aj túto situáciu ustáť a nepodľahnúť. Dieťa si postupne zvykne, že aj jeho mama či oco majú svoje potreby, ktoré sú v istých chvíľach dôležitejšie, než tie jeho.“
