Dcéra ma nechcela poslúchať, zlepšilo sa to, keď som urobila jedinú vec
Zdroj: gettyimages.com
Dospievajúca dcérka občas prejaví záujem ma poslúchnuť. Všetko však odkladá na neskôr a nakoniec sa k skutkom vôbec nedostane. Zmenila som svoj prístup a nakoniec sa stalo toto.
Mám trinásťročnú Sáru, teda v ideálnom pubertálnom veku, kedy odmieta rodičovskú autoritu, rebeluje proti všetkým a všetkému, nad pomocou v domácnosti ohŕňa nos. Keď jej poviem, aby povysávala, síce občas odpovie, že jasné, ale potom už je večer a ona sa k vysávaču ešte ani nepriblížila. Ale, keď potrebuje, aby som ju niekam zaviezla, tak je pre ňu samozrejmé, že to spravím. A okamžite.
Priznám sa, že som toho postupne začala mať plné zuby a rozmýšľala som, ako ju prinútiť, aby spravila to, čo od nej chcem. Kamarátka, ktorej to doma s deťmi podľa mňa výborne funguje, mi pomohla otázkou „Prečo by mala mať nárok na nejaké špecifické podmienky? Každý má predsa nárok len na to, čo si sám zabezpečí. Aj tvoja dcéra, aj ty!“
A tak som sa na všetky sporné situácie, ktoré ma normálne vytáčali do nepríčetnosti, začala pozerať inými očami. Keď som Sáru poprosila, aby skočila do obchodu a ona odvrkla, že nemá čas, tak ja som jej jednoducho nenapiekla perníky, ktoré si chcela zobrať na výlet. Keď sa podobné situácie opakovali, Sára sa začala čudovať, prečo to nefunguje ako predtým. Ja som niečo chcela – pre ňu to nebolo dôležité, ona niečo chcela – ja som jej, samozrejme, vyhovela.
Vysvetlila som jej, že pre mňa to už bola neudržateľná situácia a že sa s ňou chcem dohodnúť na nejakých pravidlách hry, ktorú ale budeme hrať obe. Dala som jej na výber. Buď sa dohodneme na tom, že keď jedna z nás bude od druhej niečo chcieť, tak to tá druhá spraví a okamžite, nie vtedy, keď sa jej bude chcieť. Alebo to nespraví, ale bude to teda platiť obojstranne. V tom prípade to bude potom vyzerať tak, že keď sa dohodneme, že bude mať na starosti riad – spratať ho zo stola, dať do umývačky a vybrať ho z nej a ona všetko nechá na dreze až do večera s tým, že to uprace neskôr, tak keď bude potrebovať odviezť do školy alebo na tréning, tak ja jej tiež poviem, že ju síce odveziem, ale ešte neviem, kedy na to budem mať náladu.
Moja dcéra pomerne rýchlo pochopila, ktorý variant je pre ňu výhodnejší a hoci sa občas snaží naše pravidlo porušiť a argumentuje kadečím, keď ja som vo svojom postoji pevná, tak zistí, že sa jej fakt vyplatí našu dohodu dodržiavať.
