Nie som si istá, či to priateľ so mnou do života myslí vážne. Chcem náš vzťah posunúť niekam ďalej, ale vyzerá to tak, že nechce toľko času tráviť so mnou.
Keď sme s Martinom začali spolu chodiť, vyhovovalo mi, že na mňa nijako netlačil, že mi dal čas, aby som si naňho zvykla, aby som ho lepšie spoznala. Netrval na tom, že sa musíme vídať denne, skôr to bol od začiatku, taký víkendový vzťah.
Lenže ja som po čase chcela viac. Martin ale tvrdil, že mu to takto vyhovuje, že býva dlho v práci, že má aj svoje koníčky a kamarátov, s ktorými chce tráviť čas a podobne. Takto to trvá už päť rokov. Realita je taká, že každý žijeme sám vo svojom byte. Keď som mu navrhla, aby sme naše dva jednoizbové byty predali a kúpili si spoločne nejaký väčší, aby sme mohli byť viac spolu, tak odmietol. Navrhol mi, aby som išla do jednej izby bývať k nemu, čo nechcem ja.
Vnímam to ako dôkaz, že mu stačia len víkendové chvíle. Ja by som ale chcela obyčajný, spoločný život vo väčšom byte. Stále častejšie rozmýšľam nad tým, či nemám z takéhoto vzťahu, kde partner nechce so mnou budovať spoločný život, radšej odísť
O svoj názor sa s nami podelila psychologička Katarína Szabados: „To záleží na vás. Pokiaľ je pre vás spoločný život dôležitý a partnerovi na tom nezáleží, tak mi celkom dáva zmysel ísť hľadať niekoho, kto s vami žiť chcieť bude.
Na druhej strane som už ale neraz zažila situáciu, keď si žena v sebe urobila jasno, že takéto usporiadanie je pre ňu skutočne neprijateľné a chce spoločný život, buď s ním, alebo s niekým iným. Dotyčný sa rozkýval. Ale musel cítiť tú rozhodnosť. Pokiaľ je to prezentované štýlom ´vieš, ja by som bola rada, aby sme bývali spolu´ a medzi riadkami je cítiť ´ale vlastne mi to takto toľko neprekáža, bojím sa, že keby som sa vyhranila, tak by si ma opustil´, tak ten muž v podstate nemá dôvod niečo meniť. Má to, čo mu vyhovuje, tak prečo náročné zmeny?“ dodala Szabados.
