Obavy z toho, či človek bude pre svoje dieťa dobrým rodičom trápia viacero ľudí. Táto žena ,,zápasí" s rovnakou starosťou. Pozrite sa, čo poradila psychiatrička.
Môj Milan je o trinásť rokov starší a z predchádzajúceho manželstva má dve dcéry. Vždy sa mi páčilo, ako sa vie o ne postarať, ako mu nerobí problém utrieť štvorročnej Aničke po kakaní riťku, ako jej vie pomôcť obliecť si pančucháče. A keď mi rozprával, ako sa o ne staral už od narodenia, vedela som, že si beriem nielen super chlapa, ale aj super otca pre naše budúce deti.
Keď som otehotnela, pri rôznych strachoch z pôrodu, ale najmä z toho, či si budem vedieť so svojím dieťatkom poradiť, mi pomáhalo, že mám Milana. Vie, ako na to, má väčšie skúsenosti, že sa nemám čoho báť.
Lenže, čím sa viac blíži termín pôrodu, tak sa skôr bojím toho, že keď sa Adamko narodí, tak Milan bude mať snahu opravovať ma a kontrolovať, ako sa oňho starám. Tým viac, že bude mať po dvoch dcérach vytúženého syna.
Tento stav nie je pre mňa veľmi dobrý, som si sebou čím ďalej tým menej istá, mám pocit vlastnej neschopnosti a vôbec si neviem predstaviť, že sa o Adamka budem vedieť postarať jednoducho aj sama, sama za seba, so svojím názorom.
Psychiatrička Lucia Pacherová v tejto súvislostí tvrdí: „u nás to bolo podobné, manžel má dve deti z prvého manželstva. Takže bol už skúsený otec a ja som sa potrebovalo za seba postaviť. Za to, že som v tej situácii prvýkrát, ale to neznamená, že som horšia ako on, že som len menej skúsená. Uvedomila som si, že napriek tomu, že je výborný otec, aj on vo výchove robil a robí chyby, takže je normálne, keď ich urobím aj ja. Navyše, bežné prevádzkové veci sa naučíte za pár dní a potom na tom budete rovnako. Okrem toho si treba uvedomiť, že každé dieťa je iné a aj on bude musieť hľadať k svojmu synovi nové cesty, pretože ho má s inou ženou, je v inom veku, je vedľa vás niekým iným, než bol v predchádzajúcom manželstve, takže tých rozdielov bude viac ako podobností s jeho dcérami.“
