Pomoc! Mám prváka a nič nestíham
Zdroj: gettyimages.com
Pomaly sa končí náš prvý školský rok a ja som z neho asi viac hotová, ako môj syn. Mám pocit, že som počas toho roka nič nestíhala.
"Doteraz som iba chodila do práce a starala sa o domácnosť. Miško chodil do škôlky, ktorú miloval a ja som bola spokojná, že mu je tam dobre. Do školy sa veľmi tešil, mal pocit, že je z neho už veľký chlapec. Ja som teda mala oveľa väčšie obavy. Ako zvládne disciplínu, nových spolužiakov, ako mu pôjde učenie... Bola som z toho v strese už od prvého dňa.
No a k tomu pribudli úlohy, najmä písanie Miškovi vôbec nešlo, zato s matematikou si tykal hneď od začiatku. Môj syn sa zdal byť celkom v pohode, kto nestíhal, to som bola ja. Zber papiera, triedna schôdzka, nakúpiť pomôcky do školy, dozrieť, aby si nezabudol priniesť veci do školy na druhý deň, aby mi povedal, čo sa má učiť, obavy, či sa spýta učiteľky, keď nebude niečomu rozumieť. A k tomu všetkému ešte aj začal chodiť na futbal...
Mám pocit, že sa na prázdniny teším viac ako Miško. A už teraz mám hrôzu z toho, ako zvládneme ďalší školský rok."
„V prvom rade nerozumiem, prečo hovoríte, že máte za sebou prvý školský rok a pred sebou ďalší,“ hovorí psychologička Katarína Filasová.
„Do školy predsa chodí a aj bude chodiť váš syn a nie vy! Uvedomte si, že to už je život vášho syna, nie váš. Ja viem, to sa ľahko povie, ale je skutočne nevyhnutné prestrihnúť pupočnú šnúru a dať dieťaťu dôveru, že sa dokáže o seba postarať, že sa napije, naje, spýta sa ... a zároveň, ak sa nenapije a nenaje, tak za predpoludnie hladom neumrie a naje sa popoludní. Ja by som ho nechala dýchať, nechala by som to na ňom, aby sa zariadil. A čím skôr to urobíte, tým lepšie, pretože, keď za neho takto budete všetko strážiť, tak on sa to sám nenaučí, nemá dôvod, prečo by mal, keď to predsa stráži mama? A potom, až bude starší, tak to môže byť skutočne problém. Že sa o seba starať nenaučí a potom to už nezvládne.
Ak chcete z Miška vychovať skutočne sebavedomého chlapca, ktorý sa v živote nestratí, dôverujte mu a nechajte mu priestor. Aj na to, aby sa poučil z vlastných chýb. Jednoducho mu dovoľte, aby tie chyby robil.“
