Keď som sa pred dvomi rokmi rozišla s priateľom, vlastne keď sa on rozišiel so mnou, tak som sa vrhla do práce. Spočiatku som bola nadšená, ale...
Vyhovovalo mi, že nemám čas myslieť na Tomáša. Lenže už dva roky pracujem takmer desať hodín denne, aj cez víkendy. Nemám čas na priateľov, na cvičenie, ani na kultúru. Ani práca ma už tak nebaví, ako na začiatku. V poslednom čase sa cítim vyprahnutá, som bez nálady a pomaly aj bez nápadov. Obávam sa, či to nie je začiatok depresie...
O svoj názor sa s nami podelila odborná koučka Soňa Faková.
„Na určenie medicínskej diagnózy by ste museli vyhľadať odborníka, ja si však myslím, že si pokojne v tejto fáze môžete skúsiť pomôcť sama.
Aj ja som v istom období svojho života prekrývala prácou problémy v manželstve, keď som sa cítila nepríťažlivá, nedocenená, keď som jednoducho bola z tohto vzťahu frustrovaná. Doviedla som to až do takého vyčerpania, že som so žalúdočnými vredmi skončila v nemocnici. Až tam som bola prinútená porozmýšľať nad tým, prečo tak veľa pracujem, čo by sa stalo, keby som pracovala menej. A pri tomto vnútornom dialógu som prišla na to, že mi vlastne chýba milujúci, chápavý, telerantný a pozorný partner.
Nehovoria vám nič tieto slová? Možno vám dnes ešte ani na um nezíde, že to, čo by ste naozaj mohli potrebovať, je láska. A možno aj spolužitie s mužom. Také normálne, každodenné. Aby ste na všetko neboli sama. Teraz nemám na mysli len nákupy a výmenu žiaroviek... Aby ste neboli sama na diskusie o tom, čo prieniesol deň, neboli sama pri rozhodovaní, akú lampu kúpiť do obývačky,neboli sama, keď vás niekto naštve a vy neviete, čo s tým. Byť na všetko sama je veľmi únavné a vyčerpávajúce, ale o tom vy predsa viete svoje, však?
Okrem toho mužský uhol pohľadu na veci okolo nás je pre nás, ženy, často neoceniteľný a nedocenený. Ale, verte, že pozrieť sa na svet úplne inými očami je nesmierne obohacujúce.“
