Mám 35 rokov a žijem sama: Priateľov návrh ma zaskočil
Zdroj: gettyimages.com
Moja práca m absolútne napĺňa, mám vlastný byt aj auto. Akurát mi v živote chýba muž, s ktorým by som chcela mať rodinu.
Priznám sa, že som tento sen už začínala vzdávať, no po všetkých neúspechoch som si našla priateľa. Maroša. Sme spolu už pol roka, musím povedať, že som s ním veľmi spokojná, som šťastná, že už konečne nie som sama. Trávime spolu takmer všetok voľný čas. Pred pár dňami mi Maroš navrhol, aby som sa k nemu nasťahovala. Chce, aby sme mali spoločný domov, aby sme boli naozaj pár. Myslí si totiž, že takto to vyzerá, že náš vzťah nemyslíme vážne. Ja som sa však nejako zľakla a povedala som, že si to ešte rozmyslím. Pravdupovediac, na jednej strane po tom veľmi túžim, na druhej starne nechcem stratiť svoje súkromie, svoj priestor, kde naozaj nič nemusím, nemusím sa nikomu prispôsobovať a môžem si robiť čo chcem. Ale – môžem to takto svojmu priateľovi povedať? Že ešte potrebujem nejaký čas?
„Určite môžete, ale riskujete, že svojho priateľa stratíte,“ hovorí psychiatrička Lucia Pacherová.
„Súhlasím s Marošom, že takto dávate najavo, že to s ním až tak vážne nemyslíte, že je vám síce dobrý na trávenie voľného času, ale na spoločné zdieľanie života už nie. Ak to tak naozaj cítite, tak mu to radšej povedzte, aby vedel, na čom je a mohol sa rozhodnúť, či takýto vzťah chce aj on.
Ak predsa len chcete aj niečo viac, než príjemného spoločníka, tak si potom musíte uvedmiť, čo všetko s tým súvisí. Aj spoločná domácnosť, aj isté obmedzenia. Lenže, tie obmedzenia sú iba zdanlivé. Ak si totiž poskladáte svoje priority (v tomto prípade napr. byť, či nebyť sama, mať, či nemať partnera a najmä – založiť si rodinu ), potom sa vám tie obmedzenia nebudú zdať obmedzujúce, ale úplne prirodzené. Lebo v živote je vždy niečo za niečo a keď niečo chcem, tak niečo aj musím... Len to „musím“ potom nie je ťažké, ani zaťažujúce.
Možno by vám aj pomohlo, keby ste si pomenovali, čoho presne ste sa pri predstave spoločného bývania zľakli. Straty pohodlia? Toho, že by ste potom ukázali, aká skutočne ste? Nielen to, ako vyzeráte, keď sa ráno prebudíte, ako vyzeráte v teplákoch a pri vysávaní, ale najmä, že by ste ukázali aj nejaké svoje slabosti? Zapamätajte si však, že naše slabosti nás poľudšťujú a že sa ešte nenašiel nikto, kto by neocenil úprimnosť a otvorenosť. A – z vlastnej skúsenosti viem, že oveľa ľahšie sa žije bez masky, ako s ňou. A tiež, že oveľa ťažšie sa žije samej, ako s partnerom. Aj keď to tak niekedy nevyzerá...“
