Mám 38 rokov, 186 centimetrov a mám mohutnejšiu, vyšportovanú postavu. Hrávala som závodne basketbal, takže nie som žiadne „tintítko“. Moja mama bola veľmi kritická.
Stále ma porovnávala s nejakým ideálom. Najčastejšie sa oháňala „inteligentným človekom“. Takto sa inteligentný človek nespráva, toto nerobí, takto sa netvári. Samozrejme, meradlo, ako by mal „inteligentný človek“ vyzerať, určovala ona.
Keďže som bola s týmto „inteligentným človekom“ porovnávaná celé detstvo, postupne som tento prístup prijala za svoj. Hoci dnes už mama nežije a mám vlastnú rodinu a dve deti, túto kritickosť som si zachovala. Porovnávam sa s inými ľuďmi, so svojou predstavou (inteligentný človek by predsa...). Priznávam, že by som najradšej porovnávala aj svoje deti. „Pozri sa, ako Anička spôsobne sedí“. „Vidíš, Martin si tak pekne kreslí.“ Zároveň si však uvedomujem, akú paseku by som tým narobila. Tak sa snažím držať jazyk za zubami, ale stane sa mi, že mi sem-tam vykĺzne nevhodná poznámka.
Keď sa na seba pozriem do zrkadla, pripadám si pekná a príťažlivá. Ale keď na ulici stretnem ženu, ktorá je drobnejšia a útlejšia, okamžite mi napadne, že by som mala vyzerať ako ona. Že je predsa správne byť malá a drobná a nie vysoká a mohutná. Predsa som to počúvala celý život! Navyše, aj všetky časopisy a sociálne siete ma presviedčajú, že keď budem spĺňať nejakú normu krásy, budem obdivovaná, úspešná a ľudia ma budú mať radi. Niekde síce vo mne červík pochybnosti hovorí, že toto všetko mi štíhla figúra nezabezpečí, ale – čo keď?
A tak stále vo mne bojujú dve Mileny. Jedna, ktorá je so sebou spokojná a druhá, ktorá stále počuje nároky svojej mamy a požiadavky, ktoré na ňu kladie spoločnosť. Neviem, či raz niektorá naozaj zvíťazí.
„V tomto prípade vidím ako problém to, že Milena viac, ako na zdravý sedliacky rozum a svoje skúsenosti, vsádza na iluzórne sľuby, ktoré niekde počula,“ hovorí psychologička Katarína Szabados.
Za všetkým tlakom, že má byť chudá, inteligentná a krásna je schovaný prísľub, že potom bude obdivovaná, chcená, obľúbená, úspešná...
Ak sa však pozrie reálne na svoj život – je naozaj niečo podstatné, čo jej v ňom chýba? Ale, ak sa stále bude upínať k nejakým predstavám, vnútorný tlak sa bude ozývať stále. Bez ohľadu na to, aká bude úspešná a milovaná, stále bude o sebe pochybovať a pomyselne svojej mame dokazovať, že už je konečne dobrá.“
