Dnešná doba vyžaduje od žien vysoké nasadenie. Influencerky a známe tváre prezentujú dokonalosť a akčnosť. Natíska sa otázka, či je možné tak fungovať reálne a nezblázniť sa...
Nedávno mi moja kamarátka Martina poslala e-mail o štvrť na päť ráno. Keď som sa jej pýtala, čo sa stalo, že nemôže spať, odpovedala: „Takto vstávam normálne, aby som všetko stihla.“ Pokiaľ totiž vstane takto skoro, má čas dve hodiny nerušene pracovať a než vstane manžel, starší syn a než začne plakať polročná dcéra, stihne ešte pripraviť raňajky alebo desiaty. Potom skočí vyvenčiť psa, dá si sprchu, oblečie dcéru, pritom číta pri kuchynskom stole e-maily naskakujúce do schránky, hľadá manželove ponožky a... Martina sa mi nedávno zverila, že už o ôsmej ráno býva taká unavená, že sotva chodí. „Prečo stále pracuješ a nevezmeš si voľno aspoň dovtedy, kým bude mať malá rok?“ spýtala som sa jej. „Pretože, keď to zvládnu iné, musím to predsa zvládnuť tiež.“
Odborná koučka Soňa Faková, ktorá je sama matkou, tvrdí, že asi každá z nás by chcela byť ideálna, správna, dokonalá, dať svojim deťom čo najviac a vychovať z nich čo najlepších ľudí. Ale že sa toto prianie pre niektoré matky stane posadnutosťou, ktorá ich dovedie skoro k šialenstvu, je už iná kapitola.
Preberáme vzory
Faková tvrdí, že poznatky o tom, čo znamená byť matkou, nasávame už od narodenia. „Dievčatká si od začiatku svojho života vytvárajú predstavy na základe pozorovania svojej mamy, matiek svojich kamarátok, z toho, čo počuje v škole alebo v televízii. Neskôr tieto postupy a návody dolaďujú na internete, od kamarátok na ihrisku atď. Z toho všetko vznikne (väčšinou v našom podvedomí) akýsi návod, čo všetko znamená byť dobrá, správna, ideálna. A pretože žiadna matka nechce byť zlá, je veľmi ľahké začať sa toho zoznamu držať,“ vysvetľuje odborníčka. Lenže množstvo týchto návodov a odporúčaní „ako sa čo má správne robiť“ je obvykle v úplnom rozpore s našimi pocitmi, takže v mnohých z nás potom prebieha akási vnútorná bitka.
"Spoločenské ´správne´ je bohužiaľ dosť často v rozpore s tým, čo matka sama chce alebo potrebuje,“ líči Soňa Faková a pokračuje: „Často ho podporujú aj partneri žien, ktorí tiež majú predstavu, ako majú veci vyzerať a nezdráhajú sa o ňu podeliť. A keď je žena nastavená toto ´správne´ plniť, akákoľvek výčitka zo strany manžela sa jej dotkne a ona sa, koľkokrát so zaťatými zubami, snaží vyhovieť.“
To sú všetko situácie podobné tej, keď manžel príde domov a vyčítavo sa pozrie na svoju ženu so slovami: „Čo si prosím ťa celý deň robila?! Prečo je tu taký neporiadok?“ A v žene sa ozve: „Jejda, asi som mala upratať, správna matka predsa stihne mať tiež upratané.“ Nasledujúci deň tak veľmi pravdepodobne uprace, hoci sotva stojí na nohách a zo všetkého najviac by si potrebovala ľahnúť a aspoň na chvíľu sa vyspať. "Pritom, čím viac sa bude snažiť tieto predstavy splniť, tým častejšie sa stretne s vlastným zlyhaním. To potom vedie k pocitom viny, úzkosti alebo smútku a býva tiež zdrojom napätia v partnerskom vzťahu. Pochopiteľne, treba dodať, že napätie a negatívne pocity sa prenášajú aj na dieťa a môžu byť zdrojom psychickej nepohody. Nie je náhoda, že deti ideálnych matiek bývajú podľa prieskumov úzkostné, menej sebavedomé a nepriebojné.“
