Sušené ovocie: Pozor, je plné cukru
Zdroj: thinkstock.com
Najzdravšou voľbou je konzumácia čerstvého ovocia. Keď ho však nemáme po ruke, sušené môže byť vhodnou náhradou. Ak si ho ale nenasušíte sami, nepreháňajte s ním.
Neponúkajte automaticky deťom sušené ovocie ako zdravšiu náhradu za sladkosti. Bohužiaľ, nie všetko, čo sa ako sušené ovocie tvári, ním aj skutočne je. V niektorých prípadoch totiž obsahuje toľko cukru ako ten najsladší cukrík! Pri výbere sušeného ovocia z ponuky v obchodoch buďte preto opatrní.
Spotrebiteľský časopis dTest porovnal 35 vzoriek najrozšírenejších značiek brusníc a banánov a zistil, že často obsahujú aj pridaný cukor. Ten v sušenom ovocí nemá čo hľadať. Niektorí výrobcovia porušujú predpisy tým, že ovocie napustené cukrovým roztokom označujú ako sušené jednodruhové ovocie.
Sušené ovocie môže byť sladké, musí si však vystačiť s vlastnými prirodzenými zásobami cukru. Pridávať k nemu akékoľvek ďalšie sladidlá predpisy zakazujú. „Aby bolo sušené ovocie ešte sladšie a príťažlivejšie, namáčajú ho výrobcovia pred sušením v cukrovom alebo sirupovom roztoku. Pod označením sušené sa predávajú aj prisladzované výrobky. Také však majú byť podľa predpisov označené ako prisladené ovocie,“ vysvetľuje šéfredaktorka časopisu dTest Hana Hoffmannová. „Vyslovene nesprávne označenie sme zistili pri prisladených banánoch a brusniciach značky Albert, ktorých predná strana nesie univerzálny názov sušené ovocie jednodruhové. Podobné klamlivé označenie sme našli aj v prípadoch prisladzovanej kľukvy (druh brusnice) značky Diana a banánových plátkov EnerBio,“ vymenúva.
Z celkového počtu 20 nakúpených vzorek brusníc boli neprisladené iba dve - lyofilizované (sušené mrazom) americké brusnice značiek Valdemar Grešík a Ježkův statek. Ostatné boli sladené buď cukrom alebo ovocnou šťavou. Ako najsladšie vyhodnotil dTest Billa Cranberries whole, ktorých obal uvádza 78 g cukru na 100 g výrobku.
U prisladených výrobkov sa ovocný podiel pohyboval v priemere na úrovni 60 percent. V prípade čisto sušených plodov bol obsah cukru o niečo nižší. „Najviac s brusnicami ´skrblil´ Marks & Spencer, kde etiketa hlásila iba 41 %. Zbytok výrobku tvoril cukor a slnečnicový olej. Ten sme našli vo všetkých prisladzovaných výrobkoch, kde sa používa preto, aby sa ovocie nezlepovalo,“ dodává Hoffmannová.
Za brusnice vydávajú podľa dTestu obchodníci im príbuzné kľukvy, ktoré majú omnoho väčšie plody. Červené bobule až na dve výnimky, ktoré o presnom botanickom názve obsiahnutých bobúľ mlčia, pochádzali podľa údajov na obale z kľukvy veľkoplodej.
Banány si možno kúpit v niekoľkých formách. Tá najčastejšia – chrumkavé banánové plátky majú bližšie k čipsom než k sušenému ovociu. Ide totiž o sladené banánové lupienky, ktoré sú naviac vyprážané v kokosovom tuku. Z 15 vzoriek mali podľa časopisu dTest len tri produkty 100% ovocný podiel bez oleja a sladidel! Banánové čipsy obsahovali iba 68 % banánov. Najnižšie množstvo, iba 50 %, deklaroval výrobok Seeberger Wertvolle Snacks Bananenchips. Tabuľky nutričných hodnôt ukázali, že v banánových čipsoch dosť tuku zostáva. Jeho obsah sa pohyboval od 27 do necelých 34 %, čo je porovnateľné s klasickými zemiakovými čipsami. Pri sušených a lyofilizovaných banánoch bol obsah tuku maximálne 1,5 %.
Rada dTestu: Ako sa ukázalo, obal je potrebné preštudovať aj zo zadnej strany. Najlepším vodidlom je zoznam zložiek. Pri sušenom ovocí v ňom nemôže byť uvedený žiadny pridaný cukor. Nejpodobnejšie čerstvému ovociu sú plody sušené mrazom, teda lyofilizované.
Prečítajte si tiež:
Kedy hrozia dieťaťu takéto zuby?
Stravovacie návyky školákov sú zlé. Ako je na tom ten váš?
