S hádaním sa pred deťmi si to rozmyslite
Zdroj: profimedia.sk
Nejaká tá hádka medzi partnermi sa vyskytne v každej domácnosti. Snažte sa však o to, aby deti neboli ich svedkami až pričasto. Podľa vedcov to poškodzuje ich mozog.
Niekedy stačí maličkosť a rodičia sú v sebe. Deti sa len prizerajú a nevedia ako reagovať. Niektoré sa rozplačú, iné sa schovajú do izby a ďalšie, ktoré sú u rodičov na to zvyknuté, sa tvária ako keby sa nič nestalo. V skutočnosti to však vnímajú rovnako. Ak sa to u vás stane občas, je to normálne a dieťa sa tak učí, že v živote nejde všetko úplne hladko. Ak si však skáčete do vlasov často a hádky sú prudké, nemali by sa odohrávať pred očami detí. Aj keď ste v afekte, vždy by ste si mali uvedomiť, že deti za nič nemôžu a ubližujete niekomu, koho milujete najviac na svete...
Deti do 11 rokov vystavené hádkam rodičov majú menší mozoček
Pri jednom experimente vedci sledovali mozgovú činnosť 58 tínedžerov vo veku 17 až 19 rokov. Zároveň požiadali ich rodičov, aby do dotazníkov uviedli negatívne javy v rodine, ktoré deti zažili pred dovŕšením 11 roku veku. Svedkami takýchto udalostí bolo až 27 zo sledovaných detí. Vedci pritom zistili, že deti, ktoré boli často vystavené haštereniu rodičov, mali v porovnaní s deťmi so šťastnejším detstvom menší mozoček (malý mozog). To podľa výskumov môže zvyšovať riziko vzniku psychiatrických ťažkostí. Vedci sa zamerali na také javy ako je napätie medzi rodičmi, nedostatočná pozornosť či slabá komunikácia medzi členmi rodiny.
Poradíme vám, ako dosiahnuť prímerie pri súrodeneckých potýčkach
Štrnásťročných hádky rodičov posilňujú
Paradoxne, v niektorých štádiách vývoja dieťaťa môžu byť hádky rodičov pre mozog naopak prospešné. Vedci vo svojej štúdii opisujú, že ak prežívajú rodinné problémy štrnásťročné deti, lepšie sa potom prispôsobia problémom vo svete dospelých. Pravdepodobne to súvisí s lepším chápaním reality a dôvodov, pre ktoré napätie vzniklo.
Vyhýbajte sa prudkým hádkam pred deťmi
„Tieto výsledky sú dôležité, lebo vystavenie detí hádkam v rodine v čase ich detstva a dospievania je najväčším rizikovým faktorom pre neskoršie psychiatrické ochorenie,“ hovorí šéf štúdie, doktor Nicholas Walsh. „Zistili sme, že aj mierne rodinné ťažkosti, nielen závažné formy zneužívania, zanedbávania či týrania, môžu mať vplyv na vyvíjajúci sa mozog dieťaťa,“ konštatuje.
U teenagerov, ktorí v detstve zažili problémy v rodine, sú častejšie diagnostikované psychické poruchy. „Tieto výsledky posúvajú naše chápanie toho, ako všeobecne psychosociálne prostredie ovplyvňuje vývoj mozgu , ale tiež naznačujú spojenie medzi špecifickými oblasťami mozgu a jednotlivými psychosociálnymi faktormi,“ dodáva.
Prečítajte si tiež:
Riešenie krízových situácií: Prvé verzus posledné dieťa
10 spôsobov, ako zachrániť zlé ráno
