Zlé vysvedčenie? Zákazy ho nezlepšia!

Zlé vysvedčenie? Zákazy ho26.06.2014 |

Väčšina školákov sa už teší na vytúžené prázdniny. No určite sa nájde dosť takých, ktorých vysvedčenie nebude práve ukážkové a majú hlavy plné starostí, čo na to rodičia.

Písať, že bitka za vysvedčenie je hlúposť, snáď ani nie je potrebné. Fyzické tresty sú to posledné, k čomu by rodičia mali vo vzťahu k deťom v akejkoľvek situácii pristupovať. No ani vyhrážanie sa či zákaz obľúbenej činnosti alebo aktivity k lepšiemu prospechu dieťaťa v škole nepomôžu. Naopak. Podľa detskej klinickej psychologičky PhDr. Juliány Kordovanovej ho to môže utvrdiť v tom, že rodičov nič viac ako známky nezaujíma a neoplatí sa im zdôverovať. Pokaziť školákovi dvojmesačné voľno, počas ktorého by mal nabrať nové sily a zregenerovať sa, nie je dobrým riešením.

Ako Kordovanová hovorí, v prvom rade, o horších známkach na vysvedčení by mali rodičia už dopredu vedieť. Ak pravidelne sledujú školské výsledky dieťaťa a zaujímajú sa o ne, vysvedčenie ich neprekvapí. Dôležité je skúmať príčiny horších známok - Prečo sa moje dieťa horšie učí? Nemá na to? Nebaví ho to? Trápi ho nejaký problém? Namiesto trestu by sa rodičia mali snažiť svojmu „nešťastníkovi“ pomôcť.

Známky na vysvedčení nie sú všetko

Okrem toho, že strach z neprimeranej reakcie rodičov a vidina pokazených prázdnin môže dieťa priviesť aj k tragickému činu, nezabúdajte, že školské výsledky nie sú zárukou úspešného života človeka. Stačí spomenúť pár mien ľudí, ktorí síce so školou a učením kamaráti neboli, no dokázali toho viac ako mnohí jedničkári.  

Až trikrát musel zmeniť pre slabý prospech základnú školu napríklad dvojnásobný premiér Veľkej Británie a držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Winston Churchill.  Jeden z najproduktívnejších a najvýznamnejších vynálezcov Thomas Alva Edison, pri mene ktorého sa v hlave snáď každému rozsvieti žiarovka, navštevoval základnú školu len tri mesiace. Písať a čítať ho učila mama doma a to bol celý jeho vzdelávací proces.

S odretými ušami skončil základnú školu tretí najbohatší Francúz,  vlastník značiek Gucci, Yves Saint Laurent a Puma, ako aj jeden z najvplyvnejších ľudí sveta v modernom umení, Francois Pinault. Zo strednej odišiel ako 16-ročný rovnako ako britský podnikateľ, miliardár a humanista, známy aj ako majiteľ značky Virgin sir Richard Branson. Toho odradili permanentne zlé študijné výsledky, ktoré mala na svedomí jeho dyslexia.

Strednú školu nedokončil ani svetoznámy americký filmový producent, režisér, scenárista a animátor Walt Disney, ktorý si so zlými výsledkami užil svoje už aj na základnej. Ďaleko to aj bez škôl dotiahol tiež novozélandský režisér Peter Jackson, ktorý je podpísaný pod trilógiou Pán prsteňov.

Osobností, ktoré to aj bez škôl a jedničiek alebo aspoň dvojok či s prižmúrenými očami trojok na vysvedčení dotiahli naozaj ďaleko, je oveľa, oveľa viac.

Tváriť sa, že zlé vysvedčenie je v poriadku, nie je dobré, no robiť z toho tragédiu je ešte horšie. Múdrejšie je situáciu spolu predebatovať a dohodnúť sa na tom, ako bude dieťa s vašou pomocou pracovať v budúcom školskom roku, aby si výsledky zlepšilo. Aj keď ho čakajú opravné skúšky, lebo na vysvedčení svieti päťka, nie je to koniec sveta. Trestaním už nič nezmeníte. Doprajte mu relax a potom mu pomôžte s prípravou na ne.

Žiada si dobré vysvedčenie odmenu?

„S touto otázkou sa zaoberajú rodičia každý rok,“ konštatuje Kordovanová. Veľa závisí podľa nej od finančných možností rodiny aj ich hodnotového zamerania. V niektorých rodinách sa dary za známky nedávajú, ani nikdy nebudú. Deti to vedia a netrápi ich to. V iných rodinách sa dary dávajú a deti ich aj očakávajú.  Sú všelijaké, od finančnej hotovosti, cez drobné pozornosti až po napríklad nákladné pobyty pre deti v zahraničí.

„Nedá sa jednoznačne povedať, čo je správne. Pozor by som však dávala na to, aby hodnota darov bola pre všetky deti v rodine približne rovnaká,“ hovorí psychologička. Aj slabšie dieťa s horším vysvedčením by podľa nej malo dostať dar v približne rovnakej hodnote ako súrodenci. „Rodičia sa tak vyhnú pocitom krivdy, sklamania a demotivácie.  Ceniť by mali skôr individuálnu snahu a úsilie dieťaťa, než konkrétne známky,“ podčiarkuje. Ako podotkla, ideálne by bolo, aby sa aj rozvedení rodičia vedeli zhodnúť na jednom spoločnom, resp. žiadnom dare pre dieťa a nepredbiehali sa v tom, kto mu dá nákladnejší darček.
 

Učenie cez prázdniny? Áno, no len hravo

Dvojmesačné prázdniny sú určené na oddych a regeneráciu, no u mladších školákov nie je na škodu, keď raz za čas niečo prečítajú a napíšu zopár riadkov, aby nevyšli z cviku. „Napríklad pohľadnicu babke z dovolenky. Čítať môžu aj nápisy na obchodoch, návody pri hračkách, ráta sa všetko. Opakovanie učiva by sa malo diať nenásilne, hravou formou,“ radí Kordovanová.

Rodičia by mali poznať svoje deti natoľko, aby vedeli určiť, či je potrebné s nimi aj cez prázdniny čítať, niečo napísať či rátať príklady alebo im stačí v septembri po dvoch mesiacoch zasadnúť do lavice a bez problémov nabehnú na vyučovacie tempo. Psychologička upozorňuje, že ak sa rodičia rozhodnú pre občasné opakovanie, nemalo by sa to diať formou akéhosi domáceho vyučovania, ale už spomínanou hravou formou - spočítať gombíky, prerátať bloček z potravín, vyrátať sumu na zmrzlinu pre celú rodinu a podobne.

Fotogaléria


Foto: wikimedia commons, pixabay.com
Zdroj: az

Ďalšie články

Diskusia