Chyba, ktorú si pri výchove často neuvedomujeme
Zdroj: gettyimages.com
Väčšina rodičov vo výchove používa viac zákazov a príkazov, než snahu s dieťaťom sa dohodnúť. Prečo je to tak? Pýtali sme sa psychologičky Anity Michajlukovej.
„Je veľa situácií, kedy je skutočne lepšie dohodnúť sa, než niečo zakázať. Napríklad, keď ideme niekam na návštevu, môžeme sa vopred dohodnúť, čo od detí očakávame, kde sa môžu hrať, ktoré veci si môžu zobrať.
Ani v obchode nemusíme stále vykrikovať, na čo dieťa nesmie siahať. Zamestnajme ho napríklad tým, na čo siahať môže. Trebárs ho poverme tým, aby dávalo veci do košíka.
Na dovolenke si s deťmi dopredu stanovme pravidlá, kam môžu chodiť, s čím sa môžu hrať, kde sú nebezpečné miesta. Ohraničme priestor, kde sa pohybovať môžu.
Je rozdiel, medzi NIE, ktoré povieme s rozmyslom a „okrikovacím“ NIE. Veľa vecí totiž nemusíme riešiť zákazom, ale dohodou a vopred jasnými podmienkami. Môžeš ísť s kamarátkou von, ale do deviatej musíš byť doma. Môžeš si vziať bicykel, ale musíš ho zamknúť, keď pri ňom nebudeš. Môžeš sa hrať so stavebnicou, ale len tu, pri stole, aby sa z nej nič nestratilo. Jednoducho – dohodnúť sa na podmienkach, za ktorých to pôjde.
Vďaka tomu budeme v pohode a nie nervózni, že sa stane niečo, čo nechceme. Zároveň dieťa môže mať to, čo chce, aj keď s nejakým obmedzením. Čo ale vôbec nie je zle – učí sa, že keď niečo chce, tak zároveň niečo musí. A to je do života skvelá výbava.“
