Spoločný spánok s dieťaťom „môže mať dlhodobé výhody“
Zdroj: gettyimages.com
Tzv. pripojené rodičovstvo, ktoré zahŕňa spanie v jednej posteli či dojčenie na požiadanie, pomáha vychovať šťastnejšie deti, tvrdí psychologička Susan Krauss Whitbourne.
Spoločné spanie a dojčenie majú pozitívny vplyv na fyzické a duševné zdravie dieťaťa. Technika rodičovstva, ktorú presadzuje americký detský lekár William Sears, je založená na tom, že rodičia reagujú na potreby svojho dieťaťa a majú s ním čo možno najužšie fyzické spojenie.
Profesorka psychológie na univerzite v Massachusetts Susan Krauss Whitbourne je presvedčená, že pripojené rodičovstvo môže deťom pomôcť dospieť k šťastnejšiemu a sebavedomejšiemu životu.
Hovorí, že dosiahnutie tohto cieľa je založené na štyroch hlavných konceptoch, pričom jedným z nich je práve spanie dieťaťa v jednej posteli, resp. v jednej miestnosti s rodičmi. Samozrejme, ako upozorňuje, treba dodržať všetky bezpečnostné opatrenia, aby neprišlo k zaduseniu dieťaťa. Ďalšími sú dojčenie podľa potreby, blízky fyzický kontakt s dieťaťom prostredníctvom maznania alebo nosenia a reagovanie na plač. Teória, že dieťa treba nechať vyplakať, sa podľa nej neukázala ako správna.
Whitbourne tvrdí, že jej názory sú podložené rozsiahlym výskumom. „Vieme z neho, že dospelí, ktorí boli v detstve s rodičmi týmto spôsobom pripojení, majú šťastnejší a menej konfliktný život. Existuje dokonca výskum, ktorý naznačuje že aj z nich sú lepší rodičia,“ povedala. „Dojčatá vychovávané technikami pripojeného rodičovstva majú nižšie úrovne stresu, menej často plačú, pri dospievaní sa cítia viac spojené s ostatnými ľuďmi a vykazujú vyššiu úroveň empatie,“ dodala.
Pripojené rodičovstvo môže podľa psychologičky tiež zmierniť stres rodičov, čo vedie k menej častému plaču a počtu záchvatov hnevu u detí. Tie sa potom omnoho ľahšie prispôsobia v predškolských a školských zariadeniach. Označuje to za „rozumný“ prístup, ktorý môže byť prínosom pre rodičov aj pre deti. Mamám a otcom odkazuje, nech sa snažia preskúmať dôkazy, aby dokázali čo najlepšie formovať svoje vlastné rozhodnutia o výchove detí.
