Vedecké štúdie potvrdzujú, že ak žena prežíva stres počas tehotenstva, môže to mať vplyv na zdravie dieťatka. Vedeli ste však, že ho ovplyvňuje aj stres, ktorý prežívala dávno predtým?
Môže sa zdať nepravdepodobné, že by účinky dávneho stresu mohli byť priamo prenášané na bábätko, no zdá sa, že je to tak. Vedci tvrdia, že prežitý stres v živote človeka často koreluje s problémami súvisiacimi so stresom u potomkov, a dokonca aj u ich potomkov. Najlepším príkladom sú deti a vnuci ľudí, ktorí prežili holokaust. Výskumy ukazujú, že tieto deti majú častejšie post - traumatické stresové poruchy, aj keď vo svojom živote nie sú vystavené žiadnemu väčšiemu stresu. Podobné korelácia sa nachádzajú aj v iných populáciách. Štúdie naznačujú, že genocídy v Rwande, Nigérii, Kambodži, Arménsku a bývalej Juhoslávii priniesli rôzne psychopatologické príznaky u potomkov tých, ktorí prežili.
Môže za stres výchova či gény?
Vedci skúmali, či stres u detí súvisí s neoptimálnou výchovou vyplývajúcou z prežitej traumy, ktorá má za následok abnormálne správanie u potomstva alebo s biologickými účinkami stresu rodičov. Vyzerá to tak, že druhá možnosť je tá reálna. Experti využili na skúmanie potkany. Štúdia, uverejnená nedávno v časopise Biological Psychiatry uvádza, že aj relatívne mierna forma stresu samíc potkanov pred tehotenstvom ovplyvnila ich mláďatá. Ak sú potkany alebo myši počas ranného vývoja umiestnené v klietkach alebo iných uzavretých priestoroch, nezrovnalosti v správaní vykazujú aj mláďatá druhej a tretej generácie. Ukázalo sa, že stres samcov, ktorí sú do výchovy mláďat zapojení úplne minimálne, tiež ovplyvňuje ich správanie. Štúdia tak naznačuje, že problém nie je v štýle rodičovstva, ale v genetike.
Ako sa stres na potomkov prenáša? Experti si znovu pomohli potkanmi. Zamerali sa na gén, ktorý kóduje molekuly zúčastňujúce sa na reakcii organizmu na stres. Väčšie množstvo molekulárneho produktu zistili v mozgu stresovaných samíc potkanov než u samíc, ktoré stresu nepodrobili. Rovnako bol vo zvýšenej koncentrácii prítomný v ich vajíčkach. Vyzerá to teda tak, že z rodičov sa na dieťa neprenáša iba DNA, ale prostredníctvom molekúl kódovaných génom môžu „zdediť“ aj účinky predchádzajúceho stresu svojich mám. Experti tak jednoznačne nahrávajú teórii, že nie všetko závisí iba od výchovy a materskej starostlivosti.
So stresom sú spojené mnohé psychické a psychiatrické ochorenia vrátane post – traumatických stresových porúch či schizofrénie. Štúdia by mohla prispieť k lepšimu pochopeniu medzigeneračných účinkov stresu a v náväznosti na to ku kvalitnejšej diagnostike a liečbe mnohých chorôb.
