Vaše dieťa vás vôbec nepočúva? Nereaguje na vaše príkazy? Ako k nemu pristupovať v období sebauvedomovania?
Klasický scenár
Máte doma trojročného zurvalca v období vzdoru? Neustále si vyžaduje vašu pozornosť. Keď sa čo i len na chvíľku vzdialite, hnevá sa. Odporuje vám a robí veci napriek. Ráno vám trvá štvrťhodinu, kým ho prezlečiete z pyžama. Behá po byte, smeje sa, a nechce sa dať obliecť. Nachystáte raňajky. Odrazu si postaví hlavu, že nebude jesť. Ste na detskom ihrisku a je čas ísť domov. Drobec kričí ostošesť, že nechce ísť domov. Na vaše príkazy vôbec nereaguje. Urobí presný opak. Našli ste sa tu? Nejde o nič iné ako o proces sebauvedomovania dieťaťa.
Správanie dieťaťa
Správanie dieťaťa závisí predovšetkým od jeho povahy. Ak je temperamentnejšie, vzdor môže byť intenzívnejší a môže potrvať až do piatich rokov. Jeho reakcie ovplyvňuje prostredie, v ktorom žije a závisí aj od vašich reakcií.
Neustupujte a buďte dôslední
Dieťa si chce plačom, krikom a hnevom vždy niečo presadiť. Ak máte pocit, že jeho požiadavky nie sú na mieste, nestupujte. Buďte dôslední. Nedávajte dieťaťu veľa príkazov za sebou. Stačí jeden razantným hlasom.
Najlepšia odmena je pochvala
Vždy, keď vás dieťa počúvne a urobí, čo ste od neho žiadali, pochváľte ho. Chválou nešetrite. Je to oveľa lepšia odmena ako napríklad sladkosti alebo hračky.
Ako trestať
V žiadnom prípade nepoužívajte hrubé fyzické tresty. Nie sú účinné, práve naopak, podporujú u dieťaťa agresivitu. Použite logický dôsledok: „Nepočúval si, tak ti neprečítam rozprávku.“ alebo „Ak budeš hádzať piesok do detí, pôjdeme domov.“ Logický dôsledok musí nasledovať bezprostredne po tom, ako dieťa urobilo niečo zlé a nepočúvlo vás. Najhorší trest pre dieťa je, keď mu zakážete činnosť, ktorú robí najradšej.
Ako naformulovať príkazy
Nedávajte príkazy z pozície staršieho a mocnejšieho. Kľaknite si k dieťaťu, aby ste boli výškovo na rovnakej úrovni a pozrite sa mu do očí. „Sofinka, prosím ťa, ulož svoje hračky na miesto!“
Argumenty na malé dieťa neplatia
Na trojročné dieťa argumenty neplatia. Dieťa nepochopí, čo od neho chcete. Skúste použiť emócie: „Som veľmi smutná, že si nespapal polievočku.“
