Už-už som dcére chystala svadbu, mala som vymyslené, kde by mohla byť, koho pozveme, tajne som si prezerala módne časopisy so svadobnými šatami.
Lenže potom mi Majka oznámila, že žiadna svadba nebude. Naopak, Martin sa s ňou rozišiel. Vraj sa zamiloval do inej... Majka to síce nedala najavo, ale ja viem, ako veľmi ju to zasiahlo. Veľmi by som jej chcela nejako pomôcť, ale vôbec neviem, ako. Nechce to so mnou riešiť, dokonca mi už ani nedvíha telefón. Som z toho zúfalá a netuším, prečo ma nechce pustiť do svojho života.
„Vzťah medzi rodičmi a deťmi je veľmi špecifický a sprevádza ho veľa zaujímavých vývojových etáp,“ vysvetľuje úsychiatrička MUDr. Lucia Vašková.
„Na začiatku je dieťa úplne závislé na rodičovskej starostlivosti. Dá sa povedať, že z určitého hľadiska je dieťa pod ´nadvládou´ svojich rodičov. Ale ako postupne dospieva, stáva sa samostatným a vytvára si svoj vlastný názor. Mnoho rodičov sa však tejto zmene neprispôsobí a zotrváva buď v prehnanej starostlivosti (čo dieťa može pociťovať ako obmedzovanie), alebo v presvedčení, že on vie, čo je pre jeho dieťa najlepšie (ako to vedel v obdobi, keď dieťa malo málo skúseností a nevedelo sa o seba postarať). A v presvedčení, že všetko vedia lepšie, ako ich deti, im rodičia zasahujú do života a trvajú na tom, aby žili podľa ich predstáv. A im sa to, samozrejme, často nepáči a výsledok je, že zväčšia vzdialenosť a od rodičov sa oddialia.
Váš problém je preto ukážkovým príkladom, kam vedie prílišná starostlivosť matky. Ale, ak nezačnete rešpektovať, že vaša dcéra je už naozaj dospelá, nebudete jej dôverovať, že sa vie o seba postarať sama, tak sa vaše vzťahy sotva zlepšia.
Takto navyše vyvolávate vo svojej dcére aj pocit viny. Ona totiž vie, že to mama s ňou myslí dobre, ale nemieni sa už nechať vodiť za ručičku. A niekedy, žiaľ, je potrebné dať to najavo aj zdanlivo krutým spôsobom.“
