Vždy som bola vychovávaná k tomu, že nemám byť sebecká, že mám viac hľadieť na druhých, než na seba. Taká bola moja babička, taká je aj moja mama. Babičku si ale vlastne vôbec nepamätám.
Lenže ona nikomu neoponovala, každému sa snažila vyhovieť, nikdy nehovorila o tom, čo chce ona, netušila som, čo sa jej páčilo a čo nie.
A moja mama je úplne rovnaká. Taká šedá myš bez názoru. To viem ale až teraz. Donedávna bola mama pre mňa zosobnením všetkých cností, jednoducho dokonalá žena. Bola pre mňa vzorom. Teda až donedávna.
Prednedávnom som si začala všímať, že ma môj manžel stále po očku sleduje, či robím veci správne. Či správne vysávam, či správne ukladám veci do skrine, či správne varím. Teda – správne podľa neho. A keď sa mu niečo nezdá, tak nešetrí kritikou. Minule ma to už naštvalo, tak som naňho nakričala, že by mi mohol aspoň trochu dôverovať. Že nie som malé dieťa, aby ma neustále kontroloval.
A potom som to isté pozorovala u svojho otca. Keď som ho viezla k lekárke, stále mi radil, ako mám šoférovať. Tak ma to znervóznilo, že som takmer nabúrala do auta pred nami.
Neuveriteľne ma to začalo štvať. Že sa snažím každému vyhovieť, že robím všetko pre to, aby boli spokojní a oni ma len kritizujú a vôbec mi neveria, že nič nepokazím. Lenže vôbec neviem, ako z toho von...
„Ani sa vášmu okoliu nečudujem, že vám neverí,“ hovorí odborná koučka Soňa Faková. „Dôvod je jednoduchý – robíte všetko podľa druhých, tak, ako to chcú oni, lenže tam potom vôbec nie ste vy. Áno, boli ste tak vychovávaná, ale sama vidíte, že ani vy ste vlastne svojej babičke ani mame nedôverovali, lebo ste nemali prečo. Lebo neboli vidieť, nerobili si vlastný názor. Je super, že vám to už začína prekážať, to je najlepšia cesta k tomu, ako to zmeniť.
Neznamená to, že nemáte nikomu vyhovieť, ale nesmiete to robiť len preto, že vám niekto povedal. Skúste si na to spraviť vlastný názor. Či ste ochotná spraviť to, čo chcú druhí. Ak nie, tak im to jednoducho povedzte, povedzte im, prečo nie. Možno povedzte aj to, že si niektoré veci chcete urobiť podľa seba.
Samozrejme, neznamená to, že vždy musíte druhých odmietať. Je prirodzené, že budú veci, ktoré spravíte pre druhých. Lebo im ti pomôže, lebo im spravíte radosť...
Ale vždy to musí byť vaše rozhodnutie. Uvidíte, ako vás bude úplne inak vnímať vaše okolie, ako úplne inak sa budete cítiť vy. Budete vidieť a tým, že bude jasné, že všetky vaše kroky sú vaším rozhodnutím, budete aj dôveryhodnejšia.“
