„Narodila som sa s vrodenou vadou nôh. Situácia spočiatku vyzerala veľmi zle, prognóza dokonca znela, že nebudem vôbec chodiť,“ opisuje svoj príbeh Markéta.
„Postihnutie sa týkalo tvaru stehien, lýtok aj chodidiel, nohy mi navyše veľmi opúchali. Našťastie, moja mama sa s touto diagnózou nezmierila a nohy mi päťkrát denne masírovala. Nielenže sa mi nohy zrovnali, ale môžem aj normálne chodiť, dokonca aj športovať. Akurát mám nesúmerný tvar chodidiel a prstov, ktoré mi napúchajú a nemôžem nosiť lodičky na podpätku.
Mala by som byť teda so sebou spokojná. Ja sa však stále považujem za človeka s hendikepom. Preto si ani neviem nájsť partnera,“ smutne konštatuje Markéta. Jej depresie a frustrácia ju priviedli až do psychologickej poradne.
„Keď som sa Markéty pýtala, s čím konkrétne sa teda jej partner bude musieť zmieriť, aké reálne obmedzenie to prinesie do jeho života, tak jej napadlo iba to, že nebude môcť nosiť tie lodičky,“ hovorí psychologička Katarína Szabados.
„Markéta je však skutočne presvedčená, že je to tragédia, pretože ´správna žena a partnerka´ má byť predsa krásna a bez chyby,“ pokračuje psychologička. „Popisovala mi svoje fungovanie v predchádzajúcich vzťahoch. Napríklad, v momente, keď jej partner vzniesol nejakú námietku, okamžite začala rozmýšľať, ako to na svojej strane napraviť. Vôbec si nespravila svoj názor na to, či jej samotnej to pripadá ako adekvátna požiadavka.
Keďže sa kvôli svojmu hendikepu nepovažuje za správnu partnerku, cíti sa previnilo a myslí si, že je tomu druhému stále niečo dlžná. Potom stačí malá výčitka a ona sa už prerába na jeho obraz bez toho, aby sa zamyslela, či to ona sama chce. Vo svojom poňatí môže byť predsa rada, že s ňou ten muž vôbec chce byť.
Markéta absolútne nevidí, že sme každý iný a vždy sa nájde niečo, čo sa druhému na nás nebude páčiť. Ak pristúpime na to, že sme ´horší´, strácame vo vzťahu rovnocennú pozíciu. Potom nám nezostáva nič iné, než sa začať podriaďovať, prispôsobovať a pristupovať na veci, ktoré sa nám nepáčia, aby sme svoj ´hendikep´ partnerovi kompenzovali.
Najpikantnejšie na celej situácii ale je, že sa toto všetko odohráva len v našej hlave. Náš partner sa síce občas posťažuje, že v nedeľu ´každá normálna žena´ robí rezne, ale problém nie je v tom, že od nás skutočne niečo chce, alebo nám to vyčíta. Problém je v tom, že si to myslíme my samé,“ dodáva Szabados.
