Výchovné triky severanov: Na toto nedajú dopustiť!

Výchovné triky severanov: Na18.01.2021 |

Severské rodiny si potrpia na pohodu. Nečakajú na víkend alebo "správny čas", ale kedykoľvek si zapália sviečku, pripravia horúcu čokoládu, sadnú si s deťmi a naplno sa im venujú. Tie sa cítia videné, vypočuté a uznané.

Pri zmienke o severskom životnom štýle a mnohým v mysli objaví slovo hygge (vyslovuje sa „hooga“). Ide o spôsob, ktorý sa v poslednej dobe veľa ľudí snaží „odkopírovať" od Dánov či Švédov. V skratke hovoríme o radostnom, pohodou a šťastím nabitom rodinnom živote. Je to život plný pokoja, bezpečia, šťastia, radosti z obyčajných maličkostí, zo vzájomného bytia či z útulného domova. Dá sa to vôbec? Severania to zvládajú, tak prečo by to nezvládli Slováci?

Lindy Åkeson McGurk, švédska propagátorka severského spôsobu výchovy hovorí, že severské rodiny si v rámci svojej štandardnej rutiny robia čas na „hygge“ a nie je to až také ťažké. Jednoducho si zapáľte sviečku, pripravte horúcu čokoládu, sadnite si so svojimi deťmi a venujte im plnú pozornosť. Tým, že sa im budete venovať, budú sa cítiť videné, vypočuté a uznané. To je niečo, z čoho deti vždy profitujú.

Vo svojom jadre ide pri hygge o trávenie kvalitného času s ľuďmi, ktorých máte radi. Zrejme je to dôvod, prečo sú Dáni najšťastnejšími ľuďmi na Zemi. Ale ako sa to týka rodičov a výchovy?

Severanka Linda sa presťahovala do americkej Indiany, vydala sa a narodili sa jej dve dievčatká. V Amerike si všimla hneď niekoľkých rozdielov. Napríklad ihrisko tam po väčšinu roka zívalo prázdnotou, zatiaľ čo v malom meste vo Švédsku, kde vyrastala, stále behali deti vonku. Keď jedného dňa jej dievčatám zakázali kúpať sa v potoku vo verejnom parku, došla jej trpezlivosť. S deťmi i manželom sa presťahovala späť do Švédska. Deti tu trávia celé dni vonku bez ohľadu na počasie. A vďaka tejto skúsenosti si vedela skvele porovnať dva životné štýly. Rozdiel medzi náladou a správaním medzi oboma štátmi je ako deň a noc. Aj preto sa asi rozhodla napísať knihu There 's No Such Thing as Bad Weather (Neexistuje nič ako zlé počasie). V čom by sme sa mali u Škandinávcov inšpirovať?

Čerstvý vzduch deťom prospieva

Švédske deti začnú spať vonku krátko po narodení, dokonca aj v mrazivom počasí. Rodičia majú za to, že čerstvý vzduch je zdravý, deťom prospieva a pomáha predchádzať vzniku mnohých ochorení. A je to skutočne tak. Deti, ktoré trávia viac času vonku, sú aj podľa odborníkov menej choré, lepšie sa sústredia a netrápia ich úzkosti a depresie. A vedia to aj švédski učitelia, preto sa snažia, aby každý školský deň trávili deti nejaký čas na čerstvom vzduchu. „Keď som žila v Indiane, každoročne v čase, Vďakyvzdania sa stala zvláštna vec. Ranný mráz začal zahaľovať úhľadne pokosené malomestské trávniky. Pokles teploty a postupná strata denného svetla akoby signalizovali, že je čas na ukončenie vonkajších aktivít. Zima bola sezónou, ktorú ľudia radšej pretrpeli, ako by si ju užili. Viem, že tento jav nie je pre Indianu jedinečný. Máme v sebe tendenciu dať sa v zime do režimu prežitia. Aj keď mnohí milujeme leto, vyjsť von v chlade si jednoducho vyžaduje väčšie odhodlanie - a rozhodne viac oblečenia. Krása škandinávskej tradície friluftsliv spočíva v tom, že nás vyzýva, aby sme prijali vonkajšie a mrazivé prostredie vo všetkých jeho krásach,“ hovorí Linda.

 

Neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie

Túto poučku možno poznáte. Vo Švédsku platí stopercentne. Deti sa tam hrajú vonku po celý rok, je jedno, či prší alebo sneží. Podľa Lindy to pre nich nie je žiadny problém. Keď prší, skáču v kalužiach, keď napadne sneh, robia snežných anjelov. Zvyčajne sú to dospelí, ktorí majú so zlým počasím problém. Deti to nerieši. Linda radí rodičom jedno: Investujte do dobrého oblečenia (do kvalitného pršiplášťa, gumákov či čižiem) a vyrazte von aj v daždi, napríklad len na desať minút. Aj malá chvíľka totiž stačí, aby ste mali lepšiu náladu po celý zvyšok dňa - vy aj vaše dieťa.

Nenúti deti do učenia a koníčkov

Je tu aj iná rada, ktorá sa netýka prírody a čerstvého vzduchu, ale vzdelávanie. Linda bola sama prekvapená, keď sa vrátila do Švédska. Malých predškolákov tu totiž nik nenúti, aby vedeli čítať a písať. Namiesto toho rodičia svoje deti povzbudzujú k záľubám, ktoré ich bavia. To isté platí aj v škole. Detí nemajú domáce úlohy. No každý deň musia doma po škole minimálne 15 minút čítať.

Dávajú deťom priestor a slobodu

Vo Švédsku nie je veľa matiek stíhačiek. Pretože tú veria v heslo: "Sloboda a zodpovednosť sú cestou." Deti môžu pobehovať vonku a preskúmavať okolie po dlhé hodiny. Na dvore pri dome sa hrajú samy, do parkov a na ihrisko chodia napríklad v sprievode starších detí alebo súrodencov. Samozrejme to tiež súvisí s tým, že Švédsko je bezpečná krajina s prakticky nulovou kriminalitou a teda je tiež oveľa jednoduchšie deti pustiť von bez väčších obáv.

 

 

Žiadne rodové stereotypy

Škandinávia je miestom rovnakých príležitostí. Napríklad vo Švédsku začína rodovo neutrálne výchova už od malička. Neexistujú tam čisto ženské a čisto mužské povolania. Ženy môžu robiť stavbyvedúce a muži pedikérov a nikomu to nie je divné.

Tajomstvo škandinávskeho rodičovstvo nie je zase tak zložité. Vlastne spočíva hlavne v myšlienke tráviť veľa času bez kontroly a zásahov dospelých. V mnohých ohľadoch to pripomína naše detstvo v 80-tychh rokoch. Iste, svet sa odvtedy veľmi zmenil, ale aj tak by sme mali skúsiť dať deťom viac priestoru a nechať ich rozhodnúť, kedy a kde si chcú hrať. Nehľadiac na to, že práve vonku prší.

 


Autor: © Zoznam/kch
Zdroj: rainorshinemamma.com

Ďalšie články

Diskusia