PRÍBEH: Deň, keď som stretla manželovu milenku

PRÍBEH: Deň, keď som09.06.2017 |

Život píše rôzne príbehy. Dnes nám ten svoj vyrozpráva Jana, ktorá zvládla manželovu neveru vďaka synom. Čo odkazuje ostatným mamám?

Milovala som ho celým srdcom. V jeden júnový deň pred 8 rokmi som sa však odhodlala na amatérsku detektívnu misiu, ktorá mi zmenila  život.

Ešte aj teraz, po takom dlhom čase, cítim bzučanie v ušiach, buchot srdca a závratnú vlnu nevoľnosti, keď sa blížil okamih stretnutia s ňou. S druhou ženou. S milenkou. So ženou, ktorá mi zobrala manžela a mojim dvom malým synom otca. Už vtedy som vedela, že stretnutie s ňou bude posledným kúskom skladačky, ktorý ukončí naše manželstvo.

Volám sa Jana a mám 44 rokov. Keď som naplno odhalila manželovu neveru, mala som 36 a manželmi sme boli 14 rokov. Po sobáši sme deti hneď nechceli, Peter mal zaujímavú a výnosnú robotu, len sme sa dosť často presúvali z miesta na miesto. Vôbec mi to neprekážalo, lebo aj ja som vedela pracovať z domu a tak som sa mu ľahko prispôsobila. Nie, pracovať som nemusela, dokázal nás bez problémov uživiť, našťastie som sa ale nedala na úlohu domácej paničky nahovoriť. Bavilo ma s ním cestovať a spoznávať svet. Milovali sme sa. Naozaj.

Prvá výraznejšia zmena sa udiala po príchode staršieho syna Lukáša na svet. Zrazu sme nemali s manželom na seba toľko času, niekedy som nemala chuť na sex a odmietala som s malým dieťaťom cestovať s ním po svete. Pomaly a nenápadne sme sa začali odcudzovať. Poznáte to viaceré, však? Príde bábätko a život sa zmení o 180 stupňov. Bohužiaľ, niekedy iba mame...

Našťastie, my sme si včas všimli, že starosť o malého zostala na mne, bola som vyčerpaná a nervózna.  Veľmi si preto doteraz vážim, že Peter sa rozhodol prijímať výzvy týkajúce sa najmä Slovenska. Zase bolo všetko super, žili sme vo veľkom byte v hlavnom meste a prikúpili sme ešte chalupu na strednom Slovensku, aby sme mohli tráviť s Lukáškom veľa času v prírode. Keď mal štyri, narodil sa nám Dávid. Všetko bolo krásne, dokonca jednoduchšie ako pri prvom synovi. Starostlivosť sme si rozdelili, deťom sme sa venovali obaja. Až dovtedy, kým sa firma, pre ktorú manžel pracoval, nepresťahovala na východ. Zvykli sme si na istý štandard, preto sme ani dlho neriešili, či by mal Peter zostať v Bratislave. Pripravili sme sa na to, že väčšinu času bude tráviť v Košiciach. Ja som mala s chlapcami veľa programu, popri tom som robila účtovníctvo zopár firmám a tak sa mi nezdalo vôbec hrozné, že budeme s Petrom najmä cez víkendy. Spočiatku chodil domov poctivo každý víkend, neskôr sa to obmedzilo na jeden víkend za 2 až 3 týždne. Ja som väčšinu času trávila s chlapcami na chalupe, tak to nemal až tak ďaleko.

Áno, v tomto bode som urobila asi chybu ja. S dvomi deťmi sa mi nechcelo opäť sťahovať, odchádzať odniekiaľ, kde je nám dobre. Možno to mohlo dopadnúť inak... Keď ale tak nad tým premýšľam, asi by sa to stalo aj tak. Manžela peniaze zaslepili, bol úspešným a uznávaným odborníkom, ktorého vedeli ohodnotiť. Sám v svojich očiach stúpal bleskovou rýchlosťou a myslím, že prišiel čas, keď začal najviac zo všetkých ľúbiť sám seba. Aj keď si to neuvedomoval. Chlapci mali všetko, po čom túžili, ja som sa tiež nemohla sťažovať. Len medzi nami to bolo postupne akési celkom iné. Verte, žena vycíti, keď sa niečo deje... Nedajte si nahovoriť, že ste paranoidná, namýšľate si a robíte z komára somára. Inštinkt obvykle neklame...


Takto si udržíte dobré manželstvo


O tom, že manžel ma pravdepodobne podvádza, som vedela dlhšie, kvôli chlapcom som sa však snažila žiť si svoj život a netrápiť sa tým. Riadila som sa radami zo ženských časopisov, aby som sa správala milo, vítala manžela s otvorenou náručou a úsmevom. Tak som to aj robila. Teraz je mi to smiešne. Alebo skôr trápne, že som bola taká „kača“. Čo už, nevrátim to...

V deň, keď som sa rozhodla stretnúť „s tou druhou“ zoči voči si doteraz pamätám úplne presne. Starší syn Lukáš mal vtedy 10 a mladší Dávid 6. Na jednej strane už celkom samostatní a šikovní chlapci, na druhej ešte stále deti. Dlhšie som však už nedokázala pretvarovať sa. Našťastie, keďže s otcom nebývali tak často, vedela som, že prípadný rozvod im až tak neublíži.

Vedela som, že „tá druhá“ je z Prešova a v piatok má pricestovať za ním do Košíc. Blížil sa víkend, počas ktorého nemohol prísť za nami vraj pre množstvo práce. Ja som už vedela, o akú prácu ide... Keď bol totiž začiatkom týždňa služobne v Nemecku, nechala som chlapcov u kamarátky a vybrala som sa stovky kilometrov pozrieť si jeho prechodný domov v Košiciach. Samozrejme, občas sme ho tam aj s chlapcami navštevovali a mala som náhradné kľúče, no tentokrát nerátal s tým, že by som sa tam ukázala. Ja som si však bola istá, že nájdem presne to, čo hľadám. Keďže nás nečakal, nebol opatrný... V kúpeľni sa povaľovali šminky cudzej ženy, v spálni pod vankúšom na posteli, na ktorej som počas pobytu v Košiciach spávala ja,  bola „jej“ saténová nočná košieľka. Plakala som a mala som chuť vraždiť. Keď som si na pohľadnici položenej na nočnom stolíku prečítala „Srdečný pozdrav z Luhačovíc“, na ktorom bolo pripísané, že pricestuje do Košíc v piatok 12. júna o 18.15, vedela som, čo urobím.


Rozvedení rodičia: Ako sa dohodnúť?


Musela som vidieť ženu, s ktorou to môj muž robí... Ženu, pre ktorú bol ochotný obetovať  14 rokov spoločného života. Pohodu našich detí. Šťastný domov, ktorý sme pre nich vybudovali. Možno sa pousmejete, ale nám sa žilo naozaj krásne. Boli sme zabezpečení, chalani navštevovali kvalitné školy, mali krúžky, cestovali sme. Aj výlety „za tatom“ boli vždy dobrodružné. Ja som žila iba pre rodinu. Prácu som robila vtedy, keď boli synovia v škole alebo v noci. Nikdy mi to nebolo zaťažko. Vyrástla som v skromných pomeroch a vedela som sa obracať. Dokonca si myslím, že ani peniaze ma výnimočne nezmenili. I keď... Možno stačilo uskromniť sa a nepustiť Petra do Košíc. Samozrejme, páčilo sa mi, že si môžeme kúpiť takmer všetko, čo chceme a nemusím rátať dni do výplaty. Ale nebolo to pre mňa to najdôležitejšie v živote.

Bola tu, sedela vo vlaku, do ktorého som pristúpila. Stratila som všetky zábrany. Išla som od jedného kupé k druhému a pýtala sa: „Prepáčte, hľadám Sandru.“  Pri treťom pokluse som bola úspešná. Postavila sa vyššia štíhla blondína s dlhými vlasmi a v okuliaroch. Zostala som zaskočená. Čakala som niečo iné. 

„Neviem, či hľadáte mňa, ale ja som Sandra.“

„Ja som Jana, manželka vášho milenca,“ povedala som a videla, ako zbledla.

Neviem, ako reagovali ostatní spolucestujúci, hučalo mi v ušiach a srdce mi bilo ako zvon. Určite aj jej. Napriek nepríjemným pocitom som bola rada, že moja amatérska detektívna práca priniesla ovocie. Stála som tvárou v tváre žene, ktorá mi ničila život.

Dovtedy som si predstavovala Petrovu milenku ako mladšiu úspešnú a pestovanú ženu. Namiesto toho predo mnou stála síce o 8 rokov mladšia žena odo mňa, no s príšerným mejkapom, v roztrhaných rifliach, akejsi fialovej veste a s falošnou kabelkou od Donny Karan.  Netušila som, že Peter má takýto vkus.

Cítila  som úľavu, ale aj zmätok. Bolo zvláštne predstaviť si ich spolu. Pokorne ma nasledovala z vlaku do kaviarne. „Je mi to ľúto,“ vyjachtala a rozplakala sa. Ostatné bolo všetko ako cez kopirák pri neverách. Petra stretla v bare, kde pracovala ako čašníčka. Po pár pohárikoch sa jej posťažoval, že manželka mu nerozumie a žijeme skôr ako brat a sestra. Vraj som frigidná a on pri mne trpí. To ma celkom rozčúlilo. I keď možno z pohľadu chlapa to tak vážne bolo...

Sandra nemala problém rozprávať o svojom živote s mojim manželom. Buď bola v šoku alebo bola taká hlúpa... Ale úprimne, nehnevám sa na ňu. Ona nebola vydatá a nemala deti. To Peter sa rozhodol zradiť rodinu.


"Priateľský" rozvod pre deti neexistuje


Zazvonil mi mobil. Nezdvihla som. O chvíľu zazvonil mobil Sandre. Tiež nezdvihla. Asi viete, kto nám volal. Cítila som aspoň malé zadosťučinenie, že mňa uprednostnil. Keď zvonil asi po piatykrát, ozvala som sa a priamo som mu povedala, že práve sedím v kaviarni so Sandrou. Telefón zostal zrazu hluchý. Vložila som ho do kabelky, nechala na stole peniaze za svoju kávu, povedala som Sandre, že odteraz už je Peter naozaj iba jej a odišla som... Hrdo. Až po toaletu som kráčala so vztýčenou hlavou. Tam som sa rozplakala... Ťažko tie pocity opísať.

Všetko nabralo rýchly spád. Peter na druhý deň ráno pricestoval domov, ospravedlňoval sa, sľuboval, ľutoval... Ja som však bola ako skala. A chlapci, moji drahí chlapci, stáli pri mne. Napriek všetkému som totiž pred nimi nikdy nepovedala na ich otca nič zlé. A on, keď už nevedel kam z konopí, ma začal pred nimi urážať a ponižovať. Bolelo to, ale vďaka nim som to ustála. Dámy, moja rada znie, NIKDY PRED DEŤMI PARTNERA NEZHADZUJTE!!! Toto bolo to, prečo sa automaticky postavili na moju stranu a doteraz mi hovoria, ako si to vážia. Viem, že raz aj oni budú takí k svojim ženám. Džentlmeni. Vykričte sa, keď ste sama, ponadávajte si pred kamarátkami, ale deti do problémov vo vzťahu NIKDY neťahajte.

Peter sa po čase za svoje urážky ospravedlnil a keď pochopil, že naozaj nie som ochotná žiť s ním „v trojke“, pristúpil na rozvod. Fungujeme vcelku korektne, neubližujeme si a vieme sa dohodnúť. U mňa ako človek klesol, aj chlapci majú k nemu skôr vlažný vzťah, lebo bez toho, aby som im to nejako vnucovala, sami vidia, že ja som sa o nich starala a nikdy som sa nesťažovala. Sedela som pri nich po nociach, keď boli chorí, sedela som v hľadisku počas ich vystúpení a športových zápasov, stála som neďaleko nich počas tréningov, chlácholila som ich, keď ich sklamali kamaráti.... Otec bol ten, kto síce zarobil, ale účasti na ich životoch až tak veľa nedal.

Dnes žijeme omnoho skromnejšie, ale sme šťastnejší. Ak tomu neveríte, nebudem vás presviedčať o opaku. Nie, nežijeme v chudobe a ani teraz nemusím rátať dni do výplaty, ale je to proste iné. I keď... na druhej strane sme omnoho bohatší. Pár mesiacov po rozvode ma kamarátka vytiahla aj s chlapcami na stanovačku. Doniesli sme si odtiaľ zopár kliešťov, ale hlavne... ja novú lásku a chalani super kamoša. Volá sa Daniel. Zobrali sme sa pred štyrmi rokmi a naša trojročná Vivka si užíva na plné obrátky nielen lásku mamy, ale aj otca a dvoch veľkých bratov, ktorí ju rozmaznávajú tak, až je mi z toho niekedy ťažko. Toto je šťastie... pravé šťastie. A nie to, že by som len pre pohodlný život zostala žiť s niekým, kto ma vlastne nepotrebuje. Nech si Peter svoje peniaze nechá, nech si užíva svoje pracovné úspechy. Ak sa pýtate, či je ešte so Sandrou, tak pokiaľ viem, stretávajú sa. Peter sa stretáva nielen s ňou. Tých „dám“ je o trochu viac. Ak im to stojí za to, želám im to. Aj jemu. Chlapcom sa snaží vynahradiť to, čo pre svoj úspech zanedbal počas ich detstva. To však už nejde. Jednoducho, niektoré veci nezaplatíte nijakými peniazmi.

Myslím, že som dobrá žena. Aj Daniel mi to tvrdí. Niekedy je mi smutno, že som sa rozviedla a rozdelila rodinu. Chlapci však hovoria, že im to ľúto nie je. Otca majú radi, ale stačí im vidieť ho raz za čas. Majú taký chlapský vzťah... Neľutujem, že som vtedy nastúpila do vlaku, v ktorom sedela Sandra. Dokonca som šťastná, že som ju stretla. Tá konfrontácia nastavila kurz pre zvyšok môjho života. Prečo by som ho žila bez lásky? Teraz som šťastnejšia ako kedykoľvek predtým. No, i keď trochu viac unavená... Predsa len, mať dieťa po štyridsiatke nie je až taká pohoda, ako to niekedy médiá prezentujú. Aj tak by som to ale nemenila za nič na svete!

Nebojte sa výziev, nebojte sa postaviť životu čelom. Nevyhovárajte sa na to, že máte deti a nemôžete s nimi zostať sama. Verte, že môžete. Niekedy len treba dvihnúť hlavu a veriť si. Držím palce.

 

Mala sa podľa vás Jana viac snažiť zachovať pôvodnú rodinu?

ANO 23
NIE 330

Počet hlasov: 353

Prečítajte si tiež:

Chcete si po rozvode zmeniť priezvisko?

Sedem signálov, že v manželstve máte problém

Fotogaléria


Foto: thinkstock.com
Zdroj: az

Ďalšie články

Diskusia