Zistite, či máte doma malého alergika
Zdroj: thinkstock.com
Riziko alergie dokáže odhaliť pediater už pri prvej návšteve dieťaťa. Môže ňou trpieť aj bábätko, ktorého rodičia s alergiami problémy nemajú. Pravdepodobnosť je 5 až 25 percent.
Možni viete, možno nie, že 8. júl, ktorý vyšiel tento rok na nedeľu, je Svetový deň alergií. O čo vlastne pri alergii ide? Je to porucha, počas ktorej imunitný systém reaguje prehnane na inak neškodnú látku, vyhodnotí ju ako rizikovú a spustí obrannú reakciu. Slovenská pediatrická spoločnosť v spolupráci s Iniciatívou Prvých tisíc dní upozorňuje na fakt, že alergie môžu viesť k závažným akútnym i chronickým zdravotným problémom. Riziko alergií u najmenších detí je pritom možné diagnostikovať už počas prvých mesiacov života.
Počet alergikov v rozvinutých krajinách, vrátane Slovenska, epidemicky rastie. Enormný nárast je najmä u detí. Každé tretie dieťa vo veku do 15 rokov trpí nejakou formou alergie. Pre porovnanie, pred sto rokmi sa o alergii hovorilo len v prípade 1 z 100 ľudí. „Na Slovensku máme viac než 1,02 milióna ľudí, ktorí s alergiou navštívili lekára, čiže každý piaty Slovák,“ dopĺňa hovorca Národného centra zdravotníckych informácií Boris Chmel. Predpoladá sa, že v roku 2025 dosiahne v Európe počet alergikov až 50 % populácie. Liek, ktorý by vyliečil alergiu, neexistuje, lekári sa snažia len zmierňovať príznaky a prejavy.
Máte doma alergika?
Rodinná anamnéza je v prípade alergií pomerne jasne preukázateľná. Ak sú obidvaja rodičia alergici, je 50 – 90 % pravdepodobnosť, že alergikom bude aj ich dieťa. Ak je alergikom jeden z rodičov, je predpoklad 40 – 70 % výskytu alergie ich ich dieťaťa. Ale aj deti rodičov bez alergie majú pravdepodobnosť 5 – 25 %, že budú alergikmi. Ak je aspoň jeden z rodičov alergikom, mali by to rodičia povedať svojmu pediatrovi už pri prvej návšteve novorodenca.
„Pediater má, okrem svojej odbornej erudície, i dotazníkové nástroje, napr. test pozitívnej alergologickej anamnézy, pre identifikáciu rizikových faktorov pre výskyt alergie, ktorý môže využiť už pri prvých kontaktoch s dieťaťom,“ hovorí predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti a spolupracovník Iniciatívy 1000 dní Milan Kuchta. „Vďaka tomuto testu sa dá odhadnúť, aké sú riziká a rodinné predpoklady vývoja alergie u konkrétneho dieťaťa. Včasné identifikovanie rizikových faktorov je dôležitým kľúčom k úspechu v boji proti alergii.“
Odborník - pediater, na základe sledovaných príznakov a so znalosťou anamnézy zistí, či dieťa trpí potravinovou alergiou na mlieko či inou formou alergie. Kvalifikovane rozhodne, či dieťa potrebuje nejaké ďalšie testy alebo vyšetrenia u detského gastroenterológa alebo alergológa.
Čo s alergiou?
Vďaka tzv. „nutričnému programovaniu“ môžeme významnou mierou ovplyvniť zdravie najmenších aj s ohľadom na výskyt alergií. Podľa vedeckých poznatkov o nutričnom programovaní sa na výslednom zdraví človeka asi z 20 % podieľa genetická predispozícia, ale až 80 % môžeme ovplyvniť vonkajšími faktormi a to najmä stravou, pohybom či spánkom. „Rodičom primárne odporúčame v prvých mesiacoch života, teda v čase dozrievania imunitného systému, dôsledne dbať na výlučné dojčenie. V ďalších mesiacoch, pri postupnom prechode na veku primeranú stravu, je dôležité dbať na zaraďovanie pestrej stravy do jedálnička,“ dopĺňa profesor Kuchta.
V prvých mesiacoch života je asi najčastejšou alergiou u dojčiat alergia na bielkovinu kravského mlieka. Objavuje sa približne u 3 % dojčiat okolo tretieho mesiaca života, dokonca aj u tých, ktoré takéto mlieko nepili, ale bielkovina sa k nim dostala cez mlieko ich matky. Najčastejšie príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka sú časté hnačky, ekzémy, dýchacie problémy, vracanie, hlieny alebo krv v stolici dieťaťa.
Prečítajte si tiež:
Vyskúšajte zázračný nápoj na alergiu
Lekár radí: Nepokazte si dovolenku potravinovou neofóbiou
