Z nedostatku či skromnej domácnosti k dráčikovej karte. Od zásadových a prísnych rodičov, ktorí kupovali domov len praktické veci, ponožky a občas knihu k lietajúcim dronom, detským fotoaparátom a kolekcii Disney princezien. Zo štedrej domácnosti k nutnosti sporiť. Prečo vlastne tak veľmi riešime, koľko darčekov darovať deťom?
Súčasná doba umožňuje darovať deťom čokoľvek. Neobmedzuje nás slabý výber, niekedy ani ceny. Napriek tomu si kladieme otázku, či práve hojnosť všetkého neznamená, že so deti nebudú vážiť vôbec nič. Koľko darčekov kúpiť, aby neboli rozmaznané? Aby si ich vážili? A aby Vianoce ešte stále dávali zmysel?
Opýtajte sa detí
Skôr, ako otvoríte všetky možné články s radami psychológov, spýtajte sa tých najpovolanejších. Vlastných detí. Ich odpoveďami budete prekvapení. Väčšina detí si veľmi dobre uvedomuje, že darčeky musia vyjsť nielen pre ne, ale aj pre súrodencov a ďalšie deti. Staršie deti sú si vedomé, že hračky a značkové oblečenie sú drahé, tie mladšie zas vedia, že na svete je množstvo detí, ktoré nedostanú nič, alebo len základné veci.
Pýtajte sa ich, ktoré Vianoce ich darček najviac potešil, a ktoré darčeky pre ne veľa neznamenali. Na ich odpovediach si uvedomíte detské preferencie, ale aj to, čo pre ne vianočné dary znamenajú. Niektoré deti majú nesplnený sen, no iné sa skutočne potešia praktickým veciam ako oblečenie či elektronika.
Mnohé majú radi dary, ktoré môžu zdieľať s rodinou ako hry a výlety. No a sú aj deti, najmä tie mladšie, ktoré túžia objavovať a otvárať pod stromčekom viac darčekov, hoci sú to len drobnosti.
Útok na rodičovskú peňaženku
Vianoce údajne patria k najdrahším sviatkom roka. Niet sa čo diviť. Okrem darčekom si priplatíme za jedlo, alkohol, výzdobu či vianočné aktivity ako výlety, koncerty, fotenie, divadlo. Väčšina obchodov si je dobre vedomá rodičovského štedrého srdca, ktoré otvára peňaženku.
Ako by som deťom mohol nekúpiť ešte túto jednu vec, keď všade vidím rozžiarené detské očká. Snáď netreba pripomínať, že matka, ktorá sa nevyspí, aby napiekla deťom medovníky, či otec ťahajúci nadčasy, je skvelý sám o sebe. Nepotrebuje to dokazovať ďalším nákupom. Ak nevieme odolať drobnostiam pre deti, ktoré vzápätí stratia, alebo len túžime obdarovať ich štedro, nemusíme kupovať ďalšiu hračku.
Zlaté pravidlo hovorí: jedna či dve vysnívané veci, niečo na čítanie/hranie, niečo na seba a osobná maličkosť. Môže to byť veľká čokoládová figúrka, sponky do vlasov, čelenka, veselé ponožky, sviečka pre staršiu slečnu, ale ja časopis, omaľovánka, pastelky, poukaz do kníhkupectva či desaťeurovka na darček podľa vlastného výberu.
Dar nemusí byť nový
Máloktoré dieťa dostane darčeky len duma u rodičov. Väčšinou ich čaká ďalší darčekový útok u starých rodičov, tety, strýka, krstných rodičov či kamarátov. Darček však nemusí byť za každú cenu niečo nové, kúpené za pár desiatok či stoviek eur.
Úplne legitímny dar je aj čiapka uštrikovaná od babky, lyže po ocinovi, korčule po mame, zdedený kvalitný svetrík, hračka z vášho detstva, šachovnica po dedkovi alebo zachovalá knižka. Čím sú deti staršie, tým viac si uvedomujú hodnotu zachovávania.
A naopak, čím sú menšie, tým menej im záleží, ako sa budú darčeky vynímať na fotke zavesenej na Facebooku. Skutočná hodnota je len v tom, ako ich dar poteší, a ako ho neskôr využijú.
