AKO odtiahnuť dieťa od MOBILU? Psychiatrička radí, čo by ste mali UROBIŤ
Zdroj: gettyimages.com
Keď som bola malá, dokonca ani keď som bola tínedžer, tak žiadne mobily neboli, ani televízie nevysielali ešte celý deň, tak sme sa museli zabaviť inak. Lenže potom prišiel čas internetu, počítačov a mobilných telefónov, ktorých tou najposlednejšou funkciou je telefonovanie.
Priznám sa, že aj pre mňa je tento svet úplnou neznámou a stal sa súčasťou aj môjho života. Na sociálnych sieťach a na internete všeobecne síce netrávim hodiny, ale určite doňho ťukám každý deň. Aby som mala prehľad, aby som mala kontakt s priateľmi, aby som vedela, čo sa deje...
Môj šesťročný syn sa ale v internetovej dobe už narodil a také hranie hier, prípadne pozeranie videí sú preňho samozrejmosťou a úplne ho pohltili. Niekedy mám pocit, že si pestuje závislosť. Chcem mu v tom zabrániť, ale sama cítim, že mám len pramálo argumentov, ktoré by naozaj zabrali.
Na druhej strane totiž vidím, že hranie hier podporuje jeho zručnosť, predstavivosť, ale aj spoluprácu, keďže hry hrajú často viacerí spolu. Ale cítim, že ho to v niečom aj otupuje, že mu to v niečom škodí. Akurát to neviem poriadne pomenovať a teda ani synovi poriadne vysvetliť.
„Máte pravdu v tom, že nebezpečenstvá a nástrahy dlhodobého používania mobilu na rôzne účely vlastne ešte sami nepoznáme,“ vysvetľuje psychiatrička MUDr. Lucia Pacherová.
Začnite najskôr od seba
„Preto sa nám aj ťažko našim deťom vysvetľuje, prečo by nemali byť na elektronike celé dni. Aj preto, že im to v mnohom aj prospieva, ako ste sama povedali. Odporúčala by som ísť na to cez seba. Čo vám prekáža na tom sedieť hodiny s mobilom v ruke? V čom vás to obmedzuje alebo brzdí?“
Psychiatrička hovorí o vlastnej skúsenosti, keď zistila, ako ju názory na sociálnych sieťach začali ovplyvňovať, ako sa začala poddávať rôznym trendom, ako sa jej vplyvom písania textových správ zúžil slovník. Uvedomila si, že to všetko je to, čo vo svojom živote nechce.
„Uvedomila som si, že chcem byť nielen rozhľadená a informovaná, ale chcem si na veci robiť vlastný názor, rozhodovať sa podľa svojich hodnôt a priorít, obliekať sa podľa svojho vkusu. A že sa nechcem vyjadrovať v skratkách, ale vedieť sa vyjadriť čo najpresnejšie, najjasnejšie a ešte k tomu aj spisovne,“ opisuje odborníčka.
A dodáva, že keď to takto vysvetlila svojmu deväťročnému synovi a spýtala sa ho, akým mužom by sa chcel stať – či takým, ktorý slepo uverí všetkému a všetkým naokolo, alebo mužom, čo nad vecami rozmýšľa, ktorý je úspešný a uznávaný preto, lebo sa vie dobre vyjadrovať a spisovne písať, tak bolo vidno, ako nad všetkým dumá.
„Hádajte, pre ktorú alternatívu sa rozhodol?“ pýta sa Pacherová nakoniec.
